keyboard_tab Data Act 2023/2854 SK

1.   Držiteľ údajov na žiadosť používateľa alebo strany, ktorá koná v jeho mene, sprístupňuje voľne dostupné údaje, ako aj relevantné metaúdaje potrebné na interpretáciu a používanie týchto údajov tretej strane bez zbytočného odkladu, v rovnakej kvalite, aká je dostupná pre držiteľa údajov, ľahko, bezpečne, bezodplatne pre používateľa, v úplnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a ak je to relevantné a technicky možné, nepretržite a v reálnom čase. Držiteľ údajov sprístupňuje údaje tretej strane v súlade s článkami 8 a 9.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na voľne dostupné údaje v súvislosti s testovaním nových pripojených produktov, látok alebo procesov, ktoré ešte nie sú uvedené na trh, pokiaľ ich použitie treťou stranou nie je zmluvne povolené.

3.   Žiadny podnik označený za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1925 nesmie byť oprávnenou treťou stranou podľa tohto článku, a teda nesmie:

4.   Na účely overenia, či sa fyzická alebo právnická osoba považuje za používateľa alebo tretiu stranu na účely odseku 1, nemá používateľ ani tretia strana povinnosť poskytnúť žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné. Držitelia údajov neuchovávajú žiadne informácie o prístupe tretej strany k vyžiadaným údajom nad rámec toho, čo je potrebné na riadne vybavenie žiadosti tretej strany o prístup a na účely bezpečnosti a údržby dátovej infraštruktúry.

5.   Tretia strana nepoužíva na získanie prístupu k údajom donucovacie prostriedky ani nezneužíva nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov, ktorá je určená na ochranu údajov.

6.   Držiteľ údajov nepoužíva voľne dostupné údaje na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch tretej strany alebo o používaní treťou stranou akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý by mohol ohroziť obchodné postavenie tretej strany na trhoch, na ktorých pôsobí, pokiaľ tretia strana nepovolila takého použitie a pokiaľ nemá technickú možnosť jednoducho toto povolenie kedykoľvek odvolať.

7.   Ak používateľ nie je dotknutá osoba, ktorej osobné údaje sa požadujú, osobné údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, sa sprístupnia držiteľom údajov tretej strane, len ak na to existuje platný právny základ na spracúvanie podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679 a, v relevantných prípadoch, ak sú splnené podmienky článku 9 uvedeného nariadenia a článku 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES.

8.   Skutočnosť, že sa držiteľ údajov a tretia strana nedohodli na dojednaniach prenosu údajov, nie je prekážkou výkonu práv dotknutej osoby podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, nebráni mu, ani ho nenarúša, a to najmä pokiaľ ide o právo na prenosnosť údajov podľa článku 20 uvedeného nariadenia.

9.   Obchodné tajomstvá sa zachovávajú a tretím stranám sa zverejňujú, len v rozsahu, v akom je takéto zverejnenie skutočne nevyhnutné na dosiahnutie účelu dohodnutého medzi používateľom a treťou stranou. Držiteľ údajov, alebo, ak nie je tou istou osobou, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov, a dohodne sa s treťou stranou na primeraných technických a organizačných opatreniach potrebných na zachovanie dôvernosti zdieľaných údajov, ako sú vzorové zmluvné podmienky, dohody o dôvernosti, prísne prístupové protokoly, technické normy a uplatňovanie kódexov správania.

10.   Ak sa nedosiahne dohoda o potrebných opatreniach uvedených v odseku 9 tohto článku alebo ak tretia strana nevykoná opatrenia dohodnuté podľa odseku 9 tohto článku alebo naruší dôvernosť obchodného tajomstva, držiteľ údajov môže odoprieť alebo prípadne pozastaviť zdieľanie údajov identifikovaných ako obchodné tajomstvo. Rozhodnutie držiteľa údajov sa riadne odôvodní a bez zbytočného odkladu sa písomne poskytne tretej strane. V takýchto prípadoch držiteľ údajov oznámi príslušnému orgánu určenému podľa článku 37, že odoprel alebo pozastavil zdieľanie údajov, a uvedie, ktoré opatrenia sa nedohodli alebo nevykonali, a v relevantných prípadoch, ktoré obchodné tajomstvo malo narušenú jeho dôvernosť.

11.   Za výnimočných okolností, ak držiteľ údajov, ktorý je vlastníkom obchodného tajomstva, má možnosť preukázať, že je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku zverejnenia obchodného tajomstva utrpí vážnu hospodársku škodu, a to aj napriek technickým a organizačným opatreniam, ktoré prijala tretia strana podľa odseku 9 tohto článku, môže držiteľ údajov v jednotlivých prípadoch zamietnuť žiadosť o prístup k predmetným konkrétnym údajom. Uvedené preukázanie sa riadne odôvodní na základe objektívnych prvkov, najmä vymožiteľnosti ochrany obchodného tajomstva v tretích krajinách, povahy a úrovne dôvernosti požadovaných údajov a jedinečnosti a novosti pripojeného produktu, a poskytne sa písomne bez zbytočného odkladu tretej strane. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto odseku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

12.   Tretia strana, ktorá chce napadnúť rozhodnutie držiteľa údajov zamietnuť alebo odoprieť či pozastaviť zdieľanie údajov podľa odsekov 10 a 11, môže bez toho, aby bolo dotknuté právo tejto tretej strany domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu:

13.   Právo uvedené v odseku 1 nemá nepriaznivý vplyv na práva dotknutých osôb podľa uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov.

1.   Tretia strana spracúva údaje, ktoré jej boli sprístupnené podľa článku 5, len na účely a za podmienok, ktoré sa dohodli s používateľom a pod podmienkou dodržania práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov vrátane práv dotknutej osoby, pokiaľ ide o osobné údaje. Tretia strana vymaže údaje, keď už nie sú potrebné na dohodnutý účel, pokiaľ sa v súvislosti s inými ako osobnými údajmi s používateľom nedohodlo inak.

2.   Tretia strana nesmie:

1.   Zmluvná podmienka týkajúca sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ich ukončenie ich plnenia, ktoré podnik jednostranne uložil druhému podniku, nie je pre druhý podnik záväzná, ak je neprijateľná.

2.   Zmluvná podmienka, ktorá odráža kogentné právne normy práva Únie alebo ustanovenia práva Únie, ktoré by sa uplatňovali, ak by zmluvné podmienky túto záležitosť neupravovali, sa nepovažuje za neprijateľnú.

3.   Zmluvná podmienka je neprijateľná, ak je takej povahy, že sa jej používanie výrazne odchyľuje od dobrých obchodných praktík, pokiaľ ide o prístup k údajom a ich používanie, v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou.

4.   Predovšetkým na účely odseku 3 je zmluvná podmienka neprijateľná, ak je jej cieľom alebo účinkom:

5.   Na účely odseku 3 sa zmluvná podmienka považuje za neprijateľnú, ak je jej cieľom alebo účinkom:

Písmenom g) prvého pododseku nie sú dotknuté podmienky, na základe ktorých si strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú za predpokladu, že je v tejto zmluve uvedený oprávnený dôvod takýchto jednostranných zmien, že strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, je povinná informovať v primeranej lehote druhú zmluvnú stranu o akejkoľvek takejto zamýšľanej zmene a že druhá zmluvná strana môže zmluvu v prípade zmeny vypovedať.

6.   Zmluvná podmienka sa považuje za jednostranne uloženú v zmysle tohto článku, ak ju predložila jedna zmluvná strana a druhá zmluvná strana nie je schopná ovplyvniť jej obsah napriek snahe o rokovania. Zmluvná strana, ktorá predložila zmluvnú podmienku, má dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka nebola jednostranne uložená. Zmluvná strana, ktorá uložila spornú zmluvnú podmienku, nemôže tvrdiť, že zmluvná podmienka je neprijateľná.

7.   Ak je možné neprijateľnú zmluvnú podmienku oddeliť od ostatných podmienok zmluvy, ostatné podmienky sú naďalej záväzné.

8.   Tento článok sa nevzťahuje na zmluvné podmienky vymedzujúce hlavný predmet zmluvy ani na primeranosť ceny za poskytnutie údajov.

9.   Zmluvné strany, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, nevylúčia uplatňovanie tohto článku, neodchýlia sa od neho ani nezmenia jeho účinky.

1.   Držitelia údajov iní ako mikropodniky a malé podniky sprístupnia údaje potrebné v rámci reakcie na krízovú situáciu podľa článku 15 ods. 1 písm. a) bezodplatne. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie, ktorý prijal údaje, poskytne držiteľovi údajov verejné uznanie, ak ho o to držiteľ údajov požiada.

2.   Držiteľ údajov má nárok na spravodlivú náhradu za sprístupnenie údajov v súlade so žiadosťou podanou podľa článku 15 ods. 1 písm. b). Takáto náhrada musí kryť aspoň technické a organizačné náklady vynaložené s cieľom vyhovieť žiadosti, a to v príslušných prípadoch vrátane nákladov na anonymizáciu, pseudonymizáciu, agregáciu a technické úpravy, a primeranú maržu. Na žiadosť subjektu verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánu Únie, držiteľ údajov poskytne informácie pre výpočet nákladov a primeranej marže.

3.   Odsek 2 sa uplatňuje aj keď si nárok na náhradu za sprístupnenie údajov uplatňuje mikropodnik a malý podnik.

4.   Držitelia údajov nemajú nárok na náhradu za sprístupnenie údajov v súlade so žiadosťou podanou podľa článku 15 ods. 1 písm. b), ak je osobitnou úlohou vykonávanou vo verejnom záujme tvorba oficiálnych štatistík a ak vnútroštátne právo nepovoľuje nákup údajov. Členské štáty oznámia Komisii, ak vnútroštátne právo nepovoľuje nákup údajov na tvorbu oficiálnych štatistík.

5.   Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nesúhlasí s výškou náhrady, ktorú žiada držiteľ údajov, môže príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37, podať sťažnosť.

1.   Subjekty verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka a orgány Únie spolupracujú a navzájom si pomáhajú s cieľom jednotného vykonávania tejto kapitoly.

2.   Žiadne údaje vymieňané v rámci pomoci, o ktorú sa žiada a ktorá sa poskytuje podľa odseku 1, sa nepoužívajú spôsobom nezlučiteľným s účelom, na ktorý boli vyžiadané.

3.   Ak má subjekt verejného sektora v úmysle požiadať o údaje držiteľa údajov, ktorý je usadený v inom členskom štáte, najprv o svojom úmysle informuje príslušný orgán určený podľa článku 37 v tomto členskom štáte. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na žiadosti Komisie, Európskej centrálnej banky a orgánov Únie. Žiadosť posudzuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený.

4.   Relevantný príslušný orgán po preskúmaní žiadosti vzhľadom na požiadavky stanovené v článku 17 bez zbytočného odkladu urobí jeden z týchto úkonov:

Žiadajúci subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka a orgán Únie zohľadnia odporúčanie a dôvody poskytnuté relevantným príslušným orgánom podľa prvého pododseku predtým, ako urobia ďalšie úkony, akým je napríklad opätovné podanie žiadosti v príslušnom prípade.

1.   Práva zákazníka a povinnosti poskytovateľa služieb spracúvania údajov v súvislosti s presunom medzi poskytovateľmi takýchto služieb alebo v príslušných prípadoch do lokálnej infraštruktúry IKT sa jasne uvádzajú v písomnej zmluve. Poskytovateľ služieb spracúvania údajov sprístupní uvedenú zmluvu zákazníkovi pred jej podpísaním tak, aby ju mohol uchovať a reprodukovať.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2019/770, zmluva uvedená v odseku 1 tohto článku obsahuje aspoň:

3.   Zmluva uvedená v odseku 1 obsahuje doložky, v ktorých sa stanovuje, že zákazník môže poskytovateľovi služieb spracúvania údajov oznámiť svoje rozhodnutie vykonať po ukončení maximálnej výpovednej lehoty uvedenej v odseku 2 písm. d) jeden alebo viacero z týchto úkonov:

4.   Ak povinné maximálne prechodné obdobie stanovené v odseku 2 písm. a) nie je možné dodržať z technických dôvodov, poskytovateľ služieb spracúvania údajov o tom informuje zákazníka do 14 pracovných dní od podania žiadosti o presun a náležite odôvodní technickú nerealizovateľnosť, pričom uvedie náhradné prechodné obdobie, ktoré nesmie prekročiť sedem mesiacov. V súlade s odsekom 1 je počas celého náhradného prechodného obdobia zabezpečená kontinuita služieb.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, obsahuje zmluva uvedená v odseku 1 doložky, ktorými sa zákazníkovi dáva právo raz predĺžiť prechodné obdobie o obdobie, ktoré zákazník považuje na vlastné účely za vhodnejšie.