keyboard_tab Clausole e vendite online Direttiva EU 2019/2161 SK
BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf
2019/2161 2011/83 2005/29 1998/6 1993/13
2019/2161 SK cercato: 'mali' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl- whereas (2) 1
- whereas (4) 1
- whereas (5) 2
- whereas (7) 3
- whereas (8) 1
- whereas (10) 3
- whereas (11) 1
- whereas (13) 1
- whereas (14) 1
- whereas (15) 1
- whereas (16) 1
- whereas (17) 1
- whereas (20) 2
- whereas (21) 1
- whereas (22) 2
- whereas (23) 1
- whereas (25) 1
- whereas (26) 1
- whereas (27) 5
- whereas (28) 1
- whereas (29) 3
- whereas (30) 3
- whereas (31) 1
- whereas (35) 1
- whereas (42) 1
- whereas (45) 1
- whereas (47) 2
- whereas (53) 5
- whereas (55) 2
- whereas (58) 1
- vrátane 2
- tovarov 2
- prípady 2
- smernice 2
- tejto 2
- tieto 1
- prísnejším 1
- podliehať 1
- mali 1
- Článok 1
- toho 1
- zákazu 1
- vlastnosti 1
- alebo 1
- zloženie 1
- odlišné 1
- požiadavkám 1
- prílohe 1
- uvedeného 1
- majú 1
- smernici 1
- //es 1
- potrebné 1
- podrobnejšie 1
- ustanovenia 1
- informáciách 1
- rozdielnosti 1
- uvedenej 1
- správe 1
- podľa 1
- potreby 1
- pripojí 1
- legislatívny 1
- výrazne 1
- ktoré 1
- identické 1
- správa 1
- správ 1
- strany 1
- komisie 1
- preskúmanie 1
- mája 1
- komisia 1
- predloží 1
- európskemu 1
- parlamentu 1
- rade 1
- správu 1
- uplatňovaní 1
- táto 1
Článok 6
Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie
Do 28. mája 2024 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. Táto správa musí obsahovať najmä posúdenie ustanovení tejto smernice, pokiaľ ide o:
a) | podujatia organizované na iných miestach, ako sú prevádzkové priestory obchodníka, a |
b) | prípady tovarov, ktoré sa uvádzajú na trh ako identické, ale majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti, vrátane toho, či by tieto prípady mali podliehať prísnejším požiadavkám vrátane zákazu uvedeného v prílohe I k smernici 2005/29/ES a či sú potrebné podrobnejšie ustanovenia o informáciách o rozdielnosti tovarov. |
K uvedenej správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.
whereas
(2) Právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa mali uplatňovať účinne v celej Únii.
Napriek tomu však z komplexnej kontroly vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva, ktorú uskutočnila Komisia v rokoch 2016 a 2017 v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), vyplynulo, že účinnosť právnych predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa je ohrozená nedostatočnou informovanosťou obchodníkov aj spotrebiteľov, a že by sa existujúce prostriedky nápravy mohli využívať častejšie.
(4) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES (5), 2005/29/ES a 2011/83/EÚ (6) obsahujú požiadavky, aby členské štáty zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie na riešenie porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa uvedené smernice transponujú.
Okrem toho sa v článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (7) vyžaduje, aby členské štáty účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom prijímali opatrenia na presadzovanie práva vrátane ukladania sankcií s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie.
(5) Súčasné vnútroštátne pravidlá o sankciách sa v Únii do veľkej miery líšia.
Konkrétne nie všetky členské štáty zabezpečujú ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich pokút obchodníkom zodpovedným za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie.
Z toho dôvodu by sa mali zlepšiť existujúce pravidlá o sankciách v smerniciach 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ a zároveň by sa mali zaviesť nové pravidlá o sankciách v smernici Rady 93/13/EHS (8).
(7) S cieľom umožniť konzistentnejšie uplatňovanie sankcií, najmä v prípadoch porušovania právnych predpisov v rámci Únie, rozšíreného porušovania právnych predpisov a rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2017/2394, by sa do smerníc 93/13/EHS, 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ mali zahrnúť spoločné demonštratívne a informatívne kritériá na uplatňovanie sankcií.
Tieto kritériá by mali obsahovať napríklad povahu, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov a akúkoľvek nápravu, ktorú obchodník poskytol spotrebiteľom za spôsobenú škodu.
Opakované porušenie právnych predpisov tým istým páchateľom svedčí o jeho sklone dopúšťať sa porušovania právnych predpisov, a je preto významným ukazovateľom závažnosti predmetného správania, ako aj potreby uložiť vyššie sankcie v záujme dosiahnutia odrádzajúceho účinku.
Ak sú k dispozícii príslušné údaje, mali by sa zohľadniť získané finančné výhody alebo straty, ktorým sa podarilo zabrániť, vyplývajúce z porušenia právnych predpisov.
Zohľadniť sa môžu aj ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, ktoré sa vzťahujú na okolnosti prípadu.
(8) Uvedené spoločné demonštratívne a informatívne kritériá uplatňovania sankcií by nemuseli byť relevantné pri rozhodovaní o sankciách týkajúcich sa každého porušenia právnych predpisov, najmä ak ide o nezávažné porušenia právnych predpisov. Členské štáty by mali zohľadniť aj ďalšie všeobecné právne zásady vzťahujúce sa na ukladanie sankcií, ako je zásada ne bis in idem.
(10) S cieľom zabezpečiť, aby mohli orgány členských štátov ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v súvislosti s rozšíreným porušovaním právnych predpisov a rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie, ktoré sú predmetom mechanizmu koordinovaného vyšetrovania a opatrení na presadzovanie práva v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2394, by sa mali pokuty zaviesť ako súčasť sankcií za takéto porušenia právnych predpisov.
S cieľom zabezpečiť, aby pokuty mali odrádzajúci účinok, členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť maximálnu výšku pokuty za takéto porušovanie právnych predpisov na úrovni aspoň 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch.
V niektorých prípadoch môže byť obchodníkom aj skupina spoločností.
(11) Ako sa stanovuje v článkoch 9 a 10 nariadenia (EÚ) 2017/2394, pri ukladaní sankcií by sa mala podľa vhodnosti náležite zohľadňovať povaha, závažnosť a trvanie daného porušovania právnych predpisov.
Ukladanie sankcií by malo byť primerané a malo by byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, ako aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a so zásadami charty.
Napokon, uložené sankcie by mali byť primerané povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušovaním právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov.
Právomoc ukladať sankcie sa má vykonávať buď priamo príslušnými orgánmi v rámci ich pôsobnosti, alebo ak je to vhodné, dožiadaním iných príslušných orgánov alebo iných orgánov verejnej moci, alebo v relevantných prípadoch poverením určených subjektov, alebo podaním návrhu na vydanie potrebného rozhodnutia na príslušný súd, prípadne aj podaním odvolania, ak návrh na vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešný.
(13) Členským štátom by sa nemalo brániť zachovať alebo zaviesť do svojho vnútroštátneho práva vyššie pokuty vychádzajúce z maximálneho obratu za rozšírené porušovanie právnych predpisov a rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. Členské štáty by takisto mali mať možnosť vychádzať pri týchto pokutách z celosvetového obratu obchodníka alebo rozšíriť pravidlá týkajúce sa pokút na iné porušenia právnych predpisov, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tejto smernice, týkajúce sa článku 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394.
Požiadavka na stanovenie pokuty na úrovni minimálne 4 % ročného obratu obchodníka by sa nemala uplatňovať na žiadne ďalšie pravidlá členských štátov v oblasti opakujúcich sa peňažných sankcií, ako sú denné pokuty, za neplnenie akéhokoľvek rozhodnutia, príkazu, predbežného opatrenia, záväzku obchodníka alebo iného opatrenia s cieľom dosiahnuť ukončenie porušovania právnych predpisov.
(14) Pravidlá o sankciách by sa mali zahrnúť do smernice 93/13/EHS s cieľom posilniť jej odrádzajúci účinok. Členské štáty môžu slobodne rozhodnúť o správnom alebo súdnom konaní týkajúcom sa uplatňovania sankcií za porušenie uvedenej smernice.
Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli ukladať sankcie predovšetkým pri zistení nekalého charakteru zmluvných podmienok, a to aj na základe súdnych konaní začatých na podnet správneho orgánu.
Sankcie by mohli ukladať aj správne orgány alebo vnútroštátne súdy v prípade, že predajca alebo dodávateľ používa zmluvné podmienky, ktoré sú vo vnútroštátnom práve výslovne vymedzené ako nekalé za každých okolností, ako aj v prípade, že predajca alebo dodávateľ používa zmluvné podmienky, ktoré boli na základe konečného záväzného rozhodnutia uznané za nekalé. Členské štáty by mohli rozhodnúť, že aj správne orgány majú právo konštatovať nekalý charakter zmluvných podmienok.
Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli uložiť sankciu aj prostredníctvom toho istého rozhodnutia, na základe ktorého bola konštatovaná nekalosť zmluvných podmienok. Členské štáty by mohli stanoviť vhodné koordinačné mechanizmy všetkých opatrení na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o individuálne nápravy a sankcie.
(15) Pri prideľovaní výnosov z pokút by členské štáty mali zvážiť posilnenie ochrany všeobecného záujmu spotrebiteľov, ako aj iných chránených verejných záujmov.
(16) Členské štáty by mali zaručiť dostupnosť prostriedkov nápravy spotrebiteľom, ktorí utrpeli ujmu v dôsledku nekalých obchodných praktík, na odstránenie všetkých následkov týchto nekalých praktík.
Jednoznačný rámec pre individuálne prostriedky nápravy by uľahčil súkromné presadzovanie práva.
Spotrebiteľ by mal mať prístup k náhrade škody a prípadne k zníženiu ceny alebo ukončeniu zmluvy, a to primeraným a účinným spôsobom. Členským štátom by sa nemalo brániť zachovať alebo zaviesť právo na iné prostriedky nápravy, ako je oprava alebo výmena, spotrebiteľom, ktorí utrpeli ujmu v dôsledku nekalých obchodných praktík, na zabezpečenie úplného odstránenia následkov takýchto praktík. Členským štátom by sa nemalo brániť stanoviť podmienky uplatňovania a účinky prostriedkov nápravy pre spotrebiteľov.
Pri uplatňovaní prostriedkov nápravy by sa podľa potreby mohla zohľadniť závažnosť a povaha nekalej obchodnej praktiky, škoda, ktorú spotrebiteľ utrpel, a ďalšie relevantné okolnosti, ako je pochybenie obchodníka alebo porušenie zmluvy.
(17) Pri kontrole vhodnosti spotrebiteľského a marketingového práva a súbežnom hodnotení smernice 2011/83/EÚ sa zistilo aj množstvo oblastí, v ktorých by sa mali modernizovať existujúce predpisy Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Vzhľadom na nepretržitý vývoj digitálnych nástrojov je nevyhnutná úprava práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.
(20) V tejto súvislosti by sa príloha I k smernici 2005/29/ES mala zmeniť s cieľom objasniť, že by sa mali zakázať praktiky, pri ktorých obchodník v reakcii na spotrebiteľov online dopyt vyhľadávania poskytuje spotrebiteľovi informácie vo forme výsledkov vyhľadávania bez jasného zverejnenia akejkoľvek platenej reklamy alebo platby za špecifické dosiahnutie vyššieho umiestnenia výrobkov v poradí výsledkov vyhľadávania.
Ak obchodník priamo alebo nepriamo zaplatil poskytovateľovi internetových vyhľadávačov za vyššie umiestnenie výrobku v poradí výsledkov vyhľadávania, poskytovateľ internetových vyhľadávačov by o mal o tejto skutočnosti informovať spotrebiteľov stručnou, ľahko dostupnou a zrozumiteľnou formou.
Nepriama platba by mohla mať formu prijatia dodatočných povinností zo strany obchodníka voči poskytovateľovi internetových vyhľadávačov akéhokoľvek druhu, ktorých konkrétnym výsledkom je vyššie umiestnenie v poradí.
Nepriama platba by mohla pozostávať zo zvýšenej provízie za transakciu, ako aj z rôznych kompenzačných systémov, ktoré konkrétne vedú k vyššiemu umiestneniu v poradí.
Platby za všeobecné služby, ako sú poplatky za uvedenie v zozname alebo členské príspevky, ktoré sa týkajú širokej škály funkcií, ktoré ponúka poskytovateľ internetových vyhľadávačov obchodníkovi, by sa nemali považovať za platbu za špecifické dosiahnutie vyššieho umiestnenia výrobkov v poradí, pokiaľ takéto platby nie sú určené na dosiahnutie vyššieho umiestnenia v poradí.
Funkciu internetového vyhľadávania môžu poskytovať rôzne druhy online obchodníkov vrátane sprostredkovateľov, ako sú online trhy, vyhľadávače a porovnávacie webové sídla.
(21) Požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o hlavné parametre určovania poradia, sa upravujú aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 (9).
Požiadavky na transparentnosť podľa uvedeného nariadenia sa vzťahujú na širokú škálu online sprostredkovateľov vrátane online trhov, ale uplatňujú sa len medzi obchodníkmi a online sprostredkovateľmi.
Podobné požiadavky na transparentnosť by sa preto mali zaviesť do smernice 2005/29/ES, aby sa zabezpečila náležitá transparentnosť voči spotrebiteľom, s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa poskytovateľov internetových vyhľadávačov, ktoré sa už vyžadujú v uvedenom nariadení, s cieľom stanoviť hlavné parametre, ktoré sú jednotlivo alebo spoločne najvýznamnejšie pri určovaní miesta v poradí a relatívnu dôležitosť týchto hlavných parametrov, a to uvedením ich ľahko a verejne prístupného opisu vypracovaného v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku v internetových vyhľadávačoch týchto poskytovateľov.
(22) Obchodníci, ktorí spotrebiteľom umožňujú vyhľadávať tovar a služby, napríklad v oblasti cestovania, ubytovania a voľnočasových aktivít, ktoré ponúkajú rôzni obchodníci alebo spotrebitelia, by mali informovať spotrebiteľov o predvolených hlavných parametroch určujúcich poradie ponúk prezentovaných spotrebiteľovi ako výsledok dopytu vyhľadávania a o ich relatívnej dôležitosti oproti iným parametrom.
Uvedené informácie by mali byť stručné a ľahko, viditeľne a priamo dostupné.
Parametre, ktoré určujú poradie, sú všetky všeobecné kritériá, procesy, osobitné signály zahrnuté do algoritmov alebo iné mechanizmy úpravy alebo zhoršenia pozície používané v súvislosti s poradím.
(23) Požiadavka na informácie týkajúca sa hlavných parametrov určujúcich poradie nemá vplyv na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (10).
Od obchodníkov by sa nemalo vyžadovať, aby zverejňovali podrobné informácie o fungovaní svojich mechanizmov na určovanie poradia vrátane algoritmov.
Obchodníci by mali poskytnúť všeobecný opis hlavných parametrov určovania poradia, v ktorom sa vysvetlia predvolené hlavné parametre používané obchodníkom a ich relatívny význam oproti iným parametrom, no tento opis sa nemusí prezentovať spôsobom prispôsobeným pre každý jednotlivý dopyt vyhľadávania.
(25) Online trhy by sa mali na účely smerníc 2005/29/ES a 2011/83/EÚ vymedziť podobne ako v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 (11) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (12).
Vymedzenie pojmu „online trh“ by sa však malo aktualizovať a naformulovať technologicky neutrálnejšie, aby sa vzťahovalo aj na nové technológie.
Preto je vhodné namiesto na „webové sídlo“ odkazovať na softvér, ktorý zahŕňa webové sídlo, časť webového sídla alebo aplikáciu, ktorú prevádzkuje obchodník, alebo je prevádzkovaná v jeho mene, v súlade s pojmom „online rozhranie“, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2017/2394 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 (13).
(26) V smerniciach 2005/29/ES a 2011/83/EÚ by sa preto mali stanoviť konkrétne požiadavky na informácie pre online trhy, aby boli spotrebitelia využívajúci online trhy informovaní o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie ponúk a či uzatvárajú zmluvu s obchodníkom alebo so subjektom, ktorý nie je obchodníkom, napríklad s iným spotrebiteľom.
(27) Prevádzkovatelia online trhov by mali informovať spotrebiteľov o tom, či je tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah obchodníkom alebo subjektom, ktorý nie je obchodníkom, a to na základe vyhlásenia, ktoré im poskytne daná tretia strana.
Ak tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah vyhlási, že má štatút subjektu, ktorý nie je obchodníkom, prevádzkovatelia online trhov by mali poskytnúť krátke oznámenie v tom zmysle, že práva spotrebiteľa vyplývajúce z právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľa sa na uzavretú zmluvu nevzťahujú.
Spotrebitelia by navyše mali byť informovaní o tom, ako sa povinnosti súvisiace so zmluvou delia medzi tretie strany ponúkajúce tovar, služby alebo digitálny obsah a prevádzkovateľov online trhov.
Tieto informácie by sa mali poskytovať jednoznačne a komplexne, a nie iba v štandardných zmluvných podmienkach alebo podobných zmluvných dokumentoch.
Požiadavky na informácie vzťahujúce sa na prevádzkovateľov online trhov by mali byť primerané.
Uvedené požiadavky musia dosiahnuť rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou prevádzkovateľov online trhov.
Od prevádzkovateľov online trhov by sa nemalo vyžadovať, aby uvádzali konkrétne práva spotrebiteľa pri informovaní spotrebiteľov o ich neuplatniteľnosti.
Tým nie sú dotknuté požiadavky na informácie poskytované spotrebiteľom, ktoré sú stanovené v smernici 2011/83/EÚ, a najmä v jej článku 6 ods. 1 Poskytnutie informácií o zodpovednosti za zabezpečenie práv spotrebiteľa závisí od zmluvného dojednania medzi prevádzkovateľmi online trhov a príslušnými poskytovateľmi tretích strán.
Prevádzkovateľ online trhu by mohol uviesť, že poskytovateľ tretej strany je výlučne zodpovedný za zabezpečenie práv spotrebiteľa, alebo opísať svoje vlastné konkrétne povinnosti v prípade, ak uvedený prevádzkovateľ preberá zodpovednosť za niektoré aspekty zmluvy, napríklad za doručenie alebo uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy.
(28) V súlade s článkom 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (14) by sa od prevádzkovateľov online trhov nemalo vyžadovať overenie právneho postavenia dodávateľov tretích strán.
Namiesto toho by mali prevádzkovatelia online trhov od dodávateľov tretích strán na online trhu vyžadovať, aby na účely práva v oblasti ochrany spotrebiteľa uviedli svoje postavenie obchodníka alebo postavenie subjektu, ktorý nie je obchodníkom, a tieto informácie poskytli prevádzkovateľovi online trhu.
(29) Vzhľadom na rýchly technologický vývoj týkajúci sa online trhov a potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov by členské štáty mali mať možnosť prijať alebo zachovať na tento účel osobitné dodatočné opatrenia.
Takéto ustanovenia by mali byť primerané, nediskriminačné a nemali by mať vplyv na smernicu 2000/31/ES.
(30) Vymedzenia pojmov digitálny obsah a digitálne služby v smernici 2011/83/EÚ by sa mali zosúladiť s vymedzeniami uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 (15).
Digitálny obsah, na ktorý sa vzťahuje smernica (EÚ) 2019/770, zahŕňa jednorazovú dodávku, sériu jednotlivých dodávok alebo nepretržité dodávanie počas určitého obdobia.
Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie.
Prípady ako internetové vysielanie videí (web-streaming) by sa mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia bez ohľadu na skutočné trvanie audiovizuálneho súboru.
Preto môže byť zložité rozlišovať medzi určitými druhmi digitálneho obsahu a digitálnych služieb, keďže obidva môžu zahŕňať nepretržité dodávanie zo strany obchodníka počas celej doby platnosti zmluvy.
Medzi digitálne služby patria napríklad služby spoločného využívania videosúborov a zvukových súborov a iné hostiteľské služby, textové editovanie alebo hry ponúkané v rámci cloudu, cloudového úložiska, webmailu, sociálnych médií a cloudových aplikácií.
Neustála účasť poskytovateľa služby opodstatňuje uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa práva na odstúpenie od zmluvy podľa smernice 2011/83/EÚ, ktoré spotrebiteľovi účinne umožňuje odskúšať službu a v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy sa rozhodnúť, či ju bude ďalej využívať alebo nie.
Pre mnohé zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, je typické jednorazové dodanie spotrebiteľovi konkrétneho digitálneho obsahu, ako napríklad konkrétneho hudobného alebo obrazového súboru.
Zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, naďalej podliehajú výnimke z práva na odstúpenie od zmluvy stanovenej v článku 16 prvom odseku písm.
m) smernice 2011/83/EÚ, podľa ktorej spotrebiteľovi zaniká jeho právo na odstúpenie od zmluvy po začatí plnenia zmluvy, ktorým môže byť napríklad stiahnutie alebo stríming obsahu, pokiaľ spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy počas lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že v dôsledku toho mu zaniká právo na odstúpenie od zmluvy.
V prípade pochybností, či ide o zmluvu o dodávaní služieb alebo zmluvu o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, by sa mali uplatňovať pravidlá upravujúce právo na odstúpenie od zmluvy o dodávaní služieb.
(31) Digitálny obsah a digitálne služby sa často dodávajú online na základe zmlúv, podľa ktorých spotrebiteľ neplatí úhradu ceny, ale poskytuje obchodníkovi svoje osobné údaje.
Smernica 2011/83/EÚ sa už uplatňuje na zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči (t.
j.
dodanie online digitálneho obsahu), bez ohľadu na to, či spotrebiteľ zaplatil peňažnú úhradu ceny alebo poskytol osobné údaje.
Uvedená smernica sa však uplatňuje iba na zmluvy o dodávaní služieb vrátane zmlúv o dodávaní digitálnych služieb, podľa ktorých spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaväzuje zaplatiť úhradu ceny.
Uvedená smernica sa teda neuplatňuje na zmluvy o dodávaní digitálnych služieb, podľa ktorých spotrebiteľ poskytuje obchodníkovi osobné údaje bez úhrady ceny.
Vzhľadom na podobnosti medzi nimi a zameniteľnosť platených digitálnych služieb a digitálnych služieb dodávaných výmenou za osobné údaje, by sa na ne mali vzťahovať rovnaké pravidlá podľa uvedenej smernice.
(35) Smernica 2011/83/EÚ by sa nemala uplatňovať ani na situácie, keď obchodník zbiera iba metaúdaje, ako napríklad informácie týkajúce sa zariadenia spotrebiteľa alebo históriu prehľadávania, s výnimkou prípadu, keď sa takáto situácia považuje podľa vnútroštátneho práva za zmluvu.
Nemala by sa uplatňovať ani na situácie, keď je spotrebiteľ bez uzavretia zmluvy s obchodníkom vystavený reklamám výlučne s cieľom získať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť rozšíriť uplatňovanie uvedenej smernice na takéto situácie alebo inak regulovať situácie, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.
(42) V článku 16 prvom odseku písm.
a) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy o dodávaní služieb, ktorá bola v plnej miere splnená, ak sa plnenie zmluvy začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ potvrdil, že mu zanikne po dokončení plnenia zmluvy obchodníkom jeho právo na odstúpenie od zmluvy.
V porovnaní s tým sa v článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 8 uvedenej smernice, ktoré sa zaoberajú povinnosťami obchodníka v situáciách, keď sa plnenie zmluvy začalo pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy, vyžaduje iba to, aby obchodníci získali predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa, ale nie potvrdenie, že po dokončení plnenia zmluvy mu zanikne právo na odstúpenie od zmluvy.
Na zabezpečenie jednotnosti medzi uvedenými ustanoveniami je potrebné doplniť povinnosť v článku 7 ods. 3 a v článku 8 ods. 8 tak, aby obchodník získal od spotrebiteľa aj potvrdenie o tom, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniká po dokončení plnenia zmluvy, ak sa zmluvou ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť.
Navyše znenie článku 16 prvého odseku písm.
a) by sa malo zmeniť s cieľom zohľadniť zmeny v článku 7 ods. 3 a v článku 8 ods. 8 tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej obchodníci musia získať predchádzajúci výslovný súhlas a potvrdenie spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy o dodávaní služieb, ktorými sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť zaplatiť. Členské štáty by však mali mať možnosť neuplatňovať požiadavku na získanie potvrdenia od spotrebiteľa, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniká po dokončení plnenia zmluvy o dodávaní služieb, ak spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka o návštevu na účely vykonania opráv.
V článku 16 prvom odseku písm.
c) uvedenej smernice sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy, pokiaľ ide o zmluvy týkajúce sa dodania tovaru vyrobeného podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo tovaru vyrobeného jasne na mieru.
Uvedená výnimka sa vzťahuje napríklad na výrobu a montáž nábytku na mieru v domácnosti spotrebiteľa, ak sa dodáva na základe jedinej kúpnej zmluvy.
(45) Obchodníci môžu personalizovať cenu svojich ponúk v prípade konkrétnych spotrebiteľov alebo konkrétnych kategórií spotrebiteľov na základe automatizovaného rozhodovania a profilovania správania spotrebiteľov, ktoré obchodníkom umožňuje posúdiť kúpnu silu spotrebiteľa.
Spotrebitelia by preto mali byť jasne informovaní o tom, kedy je cena, ktorá im bola ponúknutá, personalizovaná na základe automatizovaného rozhodnutia, aby tak pri svojom rozhodovaní o kúpe mohli zohľadniť potenciálne riziká.
Do smernice 2011/83/EÚ by sa preto mala doplniť osobitná požiadavka na informácie s cieľom informovať spotrebiteľa, keď je cena personalizovaná na základe automatizovaného rozhodovania.
Táto požiadavka na informácie by sa nemala vzťahovať na techniky, ako je napríklad „dynamické“ oceňovanie alebo oceňovanie „v reálnom čase“, ktoré zahŕňajú veľmi flexibilné a rýchle upravovanie ceny v reakcii na požiadavky trhu, keď uvedené techniky nezahŕňajú personalizáciu založenú na automatizovanom rozhodovaní.
Touto požiadavkou na informácie nie je dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, v ktorom sa okrem iného stanovuje, že právo jednotlivca nepodlieha automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu vrátane profilovania.
(47) Spotrebitelia sa pri rozhodovaní o kúpe čoraz viac spoliehajú na hodnotenia a odporúčania spotrebiteľov.
Preto ak obchodníci poskytujú prístup k spotrebiteľským hodnoteniam výrobkov, mali by spotrebiteľov informovať, či sú zavedené procesy alebo postupy na zabezpečenie toho, že uverejnené hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí výrobky skutočne používali alebo zakúpili.
Ak sú takéto procesy alebo postupy zavedené, obchodníci by mali poskytovať informácie o tom, ako sa vykonávajú kontroly, a poskytovať spotrebiteľom jasné informácie o tom, ako sa spracúvajú hodnotenia, napríklad či sa uverejňujú všetky hodnotenia, či už pozitívne, alebo negatívne, alebo či sú uvedené hodnotenia sponzorované alebo ovplyvnené zmluvným vzťahom s obchodníkom.
Práve preto by sa zavádzanie spotrebiteľov vyhlásením, že hodnotenia výrobku poskytli spotrebitelia, ktorí skutočne používali alebo kúpili uvedený výrobok, malo považovať za nekalú obchodnú praktiku, ak sa nepodnikli žiadne náležité a primerané kroky na zabezpečenie toho, že tieto hodnotenia pochádzajú od takýchto spotrebiteľov.
Takéto kroky by mohli zahŕňať technické prostriedky na overenie spoľahlivosti osoby, ktorá hodnotenie zverejňuje, napríklad požiadanie o informácie na overenie toho, či spotrebiteľ skutočne daný výrobok použil alebo kúpil.
(53) Pri presadzovaní práva sa však ukázalo, že v prípade neexistencie jasného ustanovenia by spotrebiteľom, obchodníkom a príslušným vnútroštátnym orgánom nemuselo byť jasné, ktoré obchodné praktiky by mohli byť v rozpore so smernicou 2005/29/ES.
Preto by sa uvedená smernica mala zmeniť tak, aby sa ňou obchodníkom aj orgánom na presadzovanie práva zabezpečovala právna istota, a to jasným riešením uvádzania na trh tovaru ako identického s tovarom uvádzaným na trh v ďalších členských štátoch, v ktorých má takýto tovar podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti.
Príslušné orgány by mali individuálne posudzovať a riešiť takéto praktiky v súlade so smernicou 2005/29/ES v znení zmien zavedených touto smernicou.
Pri uskutočňovaní posúdenia by mal príslušný orgán zohľadniť, či takéto rozlíšenie je pre spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, právo obchodníka prispôsobiť tovar rovnakej značky pre rôzne geografické trhy v dôsledku legitímnych a objektívnych faktorov, ako sú vnútroštátne právo, dostupnosť alebo sezónnosť surovín alebo dobrovoľné stratégie na zlepšovanie prístupu k zdravým a výživným potravinám, ako aj právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu.
Príslušné orgány by mali posúdiť, či je takéto rozlíšenie pre spotrebiteľov ľahko rozpoznateľné, a to zameraním sa na dostupnosť a primeranosť informácií.
Je dôležité, aby boli spotrebitelia informovaní o rozdieloch medzi tovarmi z dôvodu legitímnych a objektívnych faktorov.
Obchodníci by mali mať možnosť poskytovať takéto informácie rôznymi spôsobmi, ktoré umožňujú spotrebiteľom prístup k potrebným informáciám.
Obchodníci by vo všeobecnosti mali uprednostňovať alternatívy k poskytovaniu informácií na označení tovaru.
mali by sa dodržiavať príslušné odvetvové predpisy Únie a predpisy o voľnom pohybe tovaru.
(55) V súlade so zásadou subsidiarity a na uľahčenie presadzovania práva by sa malo objasniť, že smernicou 2005/29/ES nie je dotknutá sloboda členských štátov prijímať vnútroštátne ustanovenia s cieľom viac chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v ich domácnosti na účely ponúkania alebo predaja výrobkov alebo v súvislosti so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo výsledkom, ktorým je propagácia alebo predaj výrobkov spotrebiteľom, ak sú takéto ustanovenia opodstatnené ochranou spotrebiteľa.
Všetky takéto ustanovenia by mali byť primerané a nediskriminačné a nemali by zakazovať uvedené predajné kanály ako také.
Vo vnútroštátnych ustanoveniach prijatých členskými štátmi by sa mohol napríklad vymedzovať čas dňa, keď nie sú povolené návštevy v domácnosti spotrebiteľov bez ich výslovnej žiadosti, alebo by sa tieto návštevy mohli zakazovať, ak spotrebiteľ jasne uviedol, že takéto návštevy sú neprijateľné, alebo by sa v nich mohol presne stanovovať postup platby.
Okrem toho by sa v takýchto ustanoveniach mohlo stanovovať viac ochranných pravidiel v oblastiach harmonizovaných smernicou 2011/83/EÚ.
Smernica 2011/83/EÚ by sa preto mala zmeniť tak, aby umožnila členským štátom prijať vnútroštátne opatrenia na poskytnutie dlhšieho obdobia na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a na uplatnenie výnimky z osobitných výnimiek z práva na odstúpenie od zmluvy.
Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby všetky vnútroštátne ustanovenia prijaté v tomto zmysle oznámili Komisii, takže Komisia bude môcť tieto informácie sprístupniť všetkým zainteresovaným stranám a monitorovať primeranosť a zákonnosť týchto opatrení.
(58) S cieľom zabezpečiť, aby mali občania prístup k aktuálnym informáciám o svojich právach spotrebiteľa a mimosúdnych riešeniach sporov, by online kontaktné miesto, ktoré má zriadiť Komisia, malo byť čo najviac užívateľsky jednoduché, prispôsobené na použitie v mobilnom telefóne, ľahko dostupné a použiteľné pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím (takzvaný „dizajn pre všetkých“).