(2) Uvedené smernice sa na základe skúseností preskúmali s cieľom zjednodušiť a aktualizovať platné pravidlá, odstrániť rozdiely a vyplniť neželané medzery v pravidlách.
Toto preskúmanie ukázalo, že je vhodné nahradiť uvedené dve smernice jednou smernicou.
V tejto smernici by sa preto mali stanoviť štandardné pravidlá týkajúce sa spoločných aspektov zmlúv na diaľku a zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov, pričom by sa mal odstrániť prístup spočívajúci v minimálnej harmonizácii stanovený v predchádzajúcich smerniciach a súčasne by sa malo umožniť členským štátom, aby v súvislosti s určitými aspektmi ponechali v platnosti alebo prijali vnútroštátne pravidlá.
- = -
(9) V tejto smernici sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sa musia poskytnúť v prípade zmlúv uzavretých na diaľku, zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov a iných zmlúv, ako sú zmluvy uzavreté na diaľku a mimo prevádzkových priestorov.
Táto smernica upravuje aj právo na odstúpenie od zmlúv uzavretých na diaľku a mimo prevádzkových priestorov a harmonizuje určité ustanovenia týkajúce sa plnenia a niektorých ďalších aspektov zmlúv medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi.
- = -
(13) Členským štátom by v súlade s právom Únie mala zostať právomoc uplatňovať ustanovenia tejto smernice na oblasti, ktoré nepatria do jej rozsahu pôsobnosti. Členské štáty preto môžu ponechať v platnosti alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy zodpovedajúce ustanoveniam tejto smernice alebo niektorým jej ustanoveniam týkajúcim sa zmlúv, ktoré nepatria do jej rozsahu pôsobnosti. Členské štáty sa napríklad môžu rozhodnúť rozšíriť uplatňovanie pravidiel tejto smernice na právnické osoby alebo na fyzické osoby, ktoré nie sú spotrebiteľmi v zmysle tejto smernice, ako sú napríklad mimovládne organizácie a začínajúce alebo malé a stredné podniky. Členské štáty môžu takisto uplatňovať ustanovenia tejto smernice na zmluvy, ktoré nie sú zmluvami uzavretými na diaľku v zmysle tejto smernice, napríklad preto, že nie sú uzavreté v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb organizovaného na diaľku. Členské štáty môžu navyše ponechať v platnosti alebo zaviesť aj vnútroštátne ustanovenia o otázkach, ktoré sa v tejto smernici osobitne neupravujú, ako sú napríklad dodatočné pravidlá pre kúpne zmluvy, okrem iného v súvislosti s dodaním tovaru alebo požiadavkami na poskytnutie informácií počas trvania zmluvy.
- = -
(14) Táto smernica by nemala mať vplyv na vnútroštátne právo v oblasti zmluvného práva, pokiaľ ide o aspekty zmluvného práva, ktoré nie sú upravené touto smernicou.
Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo upravujúce napríklad uzavretie alebo platnosť zmluvy (napríklad v prípade absencie súhlasu).
Táto smernica by podobne nemala mať vplyv na vnútroštátne právo, pokiaľ ide o všeobecné zmluvné prostriedky nápravy, pravidlá týkajúce sa verejného hospodárskeho poriadku, ako napríklad pravidlá o nadhodnotených alebo neprimerane vysokých cenách, a pravidlá o neetických právnych úkonoch.
- = -
(32) Existujúce právne predpisy Únie týkajúce sa okrem iného spotrebiteľských finančných služieb, balíka cestovných služieb a časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení obsahujú viaceré pravidlá o ochrane spotrebiteľa.
Preto by sa táto smernica nemala vzťahovať na zmluvy v uvedených oblastiach.
Pokiaľ ide o finančné služby, členské štáty by mali byť nabádané k na to, aby sa pri tvorbe právnych predpisov v oblastiach, ktoré nie sú regulované na úrovni Únie, inšpirovali existujúcimi právnymi predpismi Únie v danej oblasti, a to takým spôsobom, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých spotrebiteľov a všetky zmluvy týkajúce sa finančných služieb.
- = -
(41) V záujme zabezpečenia právnej istoty je vhodné, aby sa nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3.
júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (11), uplatňovalo na výpočet lehôt uvedených v tejto smernici.
Preto by sa mali všetky lehoty zahrnuté v tejto smernici chápať ako lehoty vyjadrené v kalendárnych dňoch.
Ak sa má lehota vyjadrená v dňoch počítať od momentu, keď dôjde k určitej udalosti alebo sa uskutoční určité opatrenie, deň, počas ktorého k tejto udalosti dôjde alebo sa toto opatrenie uskutoční, by sa nemal považovať za súčasť danej lehoty.
- = -
(50) Spotrebiteľ by na jednej strane mal mať možnosť využiť právo na odstúpenie od zmluvy aj v prípade, ak požiadal o poskytnutie služieb pred skončením lehoty na odstúpenie.
Na druhej strane, ak si spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy, obchodník by mal mať istotu, že mu bude za poskytnutú službu zaplatená primeraná suma.
Výpočet primeranej sumy by sa mal zakladať na cene stanovenej v zmluve, ak spotrebiteľ nepreukáže, že celková cena je sama osebe neprimeraná, a v takom prípade sa suma, ktorá sa má zaplatiť, vypočíta na základe trhovej hodnoty poskytnutej služby.
Trhová hodnota by sa mala stanoviť porovnaním ceny ekvivalentnej služby poskytovanej inými obchodníkmi v čase uzavretia zmluvy.
Preto by mal spotrebiteľ požiadať o poskytnutie služieb pred skončením lehoty na odstúpenie od zmluvy tak, že túto žiadosť výslovne vyjadrí a v prípade zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov ju predloží na trvalom nosiči.
Podobne by mal obchodník informovať spotrebiteľa na trvalom nosiči o každej povinnosti zaplatiť pomernú časť nákladov za už poskytnutú službu.
V prípade zmlúv, ktorých predmetom je tovar aj služby, by sa na aspekty týkajúce sa tovaru mali vzťahovať pravidlá o vrátení tovaru stanovené v tejto smernici a na aspekty týkajúce sa služieb by sa mal vzťahovať režim kompenzácie za služby.
- = -
(51) K hlavným problémom, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú a ktoré sú jedným z hlavných zdrojov sporov s obchodníkmi, patrí dodanie tovaru vrátane prípadov, keď sa tovar počas prepravy stratí alebo poškodí a prípadov neskorého alebo čiastočného dodania tovaru.
Preto je vhodné objasniť a harmonizovať vnútroštátne pravidlá, pokiaľ ide o moment, kedy sa má dodávka uskutočniť.
Miesto a spôsob dodania a pravidlá týkajúce sa určenia podmienok prechodu vlastníckeho práva k tovaru, ako aj momentu, kedy k tomuto prechodu dôjde, by mali naďalej podliehať vnútroštátnemu právu, a preto by na ne táto smernica nemala mať vplyv.
pravidlá o dodaní ustanovené v tejto smernici by mali zahŕňať možnosť, aby spotrebiteľ umožnil tretej strane získať v jeho mene tovar do fyzickej držby alebo pod svoju kontrolu.
Spotrebiteľ by mal byť považovaný za majúceho kontrolu nad tovarom v prípade, ak on alebo ním určená tretia strana má k tovaru prístup, ktorý mu umožňuje využívať ho ako vlastník, alebo ak má možnosť opätovne ho predať (napríklad keď dostane kľúče alebo prevezme doklady o vlastníctve).
- = -
(52) Dodanie tovaru môže v súvislosti s kúpnymi zmluvami prebiehať rôznymi spôsobmi buď bezodkladne, alebo k neskoršiemu dátumu.
Ak sa strany nedohodli na konkrétnom termíne dodania, obchodník by mal dodať tovar čo najskôr, v každom prípade však najneskôr do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy.
pravidlá týkajúce sa neskorého dodania by mali zohľadňovať aj tovar, ktorý sa má vyrobiť alebo získať špeciálne pre určitého spotrebiteľa a ktorý obchodník nemôže opätovne použiť bez značnej straty.
Preto by sa v tejto smernici malo stanoviť pravidlo, ktoré by obchodníkovi za určitých podmienok umožnilo primeranú dodatočnú lehotu.
Ak obchodník tovar nedodá v termíne, na ktorom sa dohodol so spotrebiteľom, predtým ako môže spotrebiteľ vypovedať zmluvu, mal by obchodníka vyzvať, aby tovar dodal v primeranej dodatočnej lehote, a mal by mať nárok vypovedať zmluvu, ak obchodník ani v tejto dodatočnej lehote tovar nedodá.
Toto pravidlo by sa však nemalo uplatňovať, ak obchodník odmietne tovar dodať jednoznačným vyhlásením. Ďalej by sa nemalo uplatňovať za určitých okolností, keď je dodacia lehota mimoriadne dôležitá, ako napríklad v prípade svadobných šiat, ktoré by sa mali dodať pred svadbou.
Nemalo by sa uplatňovať ani za okolností, keď spotrebiteľ informuje obchodníka, že dodanie tovaru v stanovený deň má zásadný význam.
Spotrebiteľ môže na tento účel použiť kontaktné údaje obchodníka poskytnuté v súlade s touto smernicou.
Ak obchodník v týchto špecifických prípadoch nedodá tovar včas, spotrebiteľ by mal byť oprávnený vypovedať zmluvu ihneď po skončení dodacej lehoty, na ktorej sa pôvodne dohodli.
Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa spôsobu, akým by mal spotrebiteľ oznámiť obchodníkovi úmysel vypovedať zmluvu.
- = -