search


keyboard_tab REGIS - Reg. Intermediation Services 2019/1150 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2019/1150 SK cercato: 'členský' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl




whereas členský:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 623

 

Článok 10

Obmedzenie možnosti ponúkať odlišné podmienky inými prostriedkami

1.   Ak poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb pri poskytovaní svojich služieb obmedzia schopnosť komerčných používateľov ponúkať ten istý tovar a služby spotrebiteľom za odlišných podmienok inými prostriedkami než s využitím uvedených služieb, uvedú vo svojich obchodných podmienkach dôvody uvedeného obmedzenia a zabezpečia, aby boli tieto dôvody ľahko dostupné verejnosti. Uvedené dôvody musia obsahovať hlavné ekonomické, obchodné alebo právne aspekty týchto obmedzení.

2.   Povinnosťou stanovenou v odseku 1 nie sú dotknuté žiadne zákazy ani obmedzenia, pokiaľ ide o stanovenie takýchto obmedzení, ktoré vyplývajú z uplatňovania iných aktov práva Únie alebo práva členských štátov, ktoré je v súlade s právom Únie, a ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb.

Článok 12

Mediácia

1.   Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb vo svojich obchodných podmienkach určia dvoch alebo viacerých mediátorov, ktorých sú ochotní zapojiť do snahy dospieť k dohode s komerčnými používateľmi v súvislosti s mimosúdnym riešením akýchkoľvek sporov medzi poskytovateľom a komerčným používateľom, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním dotknutých online sprostredkovateľských služieb, vrátane sťažností, ktoré nemohli byť vyriešené v rámci vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v článku 11.

Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb môžu určiť mediátorov poskytujúcich mediačné služby z miesta nachádzajúceho sa mimo Únie len vtedy, keď je zabezpečené, že dotknutí komerční používatelia nie sú účinne zbavení výhody akýchkoľvek právnych záruk stanovených v práve Únie alebo v práve členských štátov ako dôsledok toho, že mediátori poskytujú uvedené služby z miesta nachádzajúceho sa mimo Únie.

2.   Mediátori uvedení v odseku 1 musia spĺňať tieto požiadavky:

a)

sú nestranní a nezávislí;

b)

ich mediačné služby sú cenovo dostupné pre komerčných používateľov dotknutých online sprostredkovateľských služieb;

c)

sú schopní poskytovať svoje mediačné služby v jazyku obchodných podmienok, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a dotknutým komerčným používateľom;

d)

sú ľahko prístupní buď fyzicky v mieste usadenia alebo pobytu komerčného používateľa, alebo na diaľku využitím komunikačných technológií;

e)

sú schopní poskytnúť svoje mediačné služby bez zbytočného odkladu;

f)

dostatočne rozumejú všeobecným obchodným vzťahom medzi podnikmi, čo im umožňuje účinne prispievať k snahe o riešenie sporov.

3.   Bez ohľadu na dobrovoľný charakter mediácie sa poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb a komerční používatelia v dobrej viere zapájajú do celého priebehu akejkoľvek snahy o mediáciu vykonávanú podľa tohto článku.

4.   Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb znášajú primeraný podiel celkových nákladov na mediáciu v každom jednotlivom prípade. Primeraný podiel uvedených celkových nákladov sa určuje na základe návrhu mediátora s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti daného prípadu, najmä na relatívnu podstatu nárokov strán sporu, správanie strán, ako aj vzájomnú veľkosť a finančnú silu strán.

5.   Žiadnou snahou o dosiahnutie dohody mediáciou pri riešení sporu v súlade s týmto článkom nie sú dotknuté práva poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a dotknutých komerčných používateľov začať súdne konanie kedykoľvek pred postupom mediácie, počas neho alebo po ňom.

6.   Ak to komerčný používateľ pred začatím mediácie alebo počas nej požaduje, poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb mu sprístupní informácie o fungovaní a účinnosti mediácie v súvislosti so svojimi činnosťami.

7.   Povinnosť stanovená v odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, ktorí sú malými podnikmi v zmysle prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES.

Článok 13

Špecializovaní mediátori

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi povzbudzuje poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, ako aj organizácie a združenia, ktoré ich zastupujú, aby jednotlivo alebo spoločne založili jednu alebo viaceré organizácie poskytujúce mediačné služby, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v článku 12 ods. 2, na osobitný účel uľahčenia mimosúdneho riešenia sporov s komerčnými používateľmi, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním uvedených služieb, s osobitným prihliadnutím na cezhraničnú povahu online sprostredkovateľských služieb.

Článok 14

Súdne konania zo strany zastupujúcich organizácií alebo združení a verejných subjektov

1.   Organizácie a združenia, ktoré majú oprávnený záujem zastupovať komerčných používateľov alebo zastupovať používateľov firemných webových stránok, ako aj verejné subjekty zriadené v členských štátoch, majú právo začať konanie na príslušných vnútroštátnych súdoch v Únii v súlade s pravidlami práva členského štátu, v ktorom je žaloba podaná, s cieľom zastaviť alebo zakázať akékoľvek nedodržiavanie príslušných požiadaviek stanovených v tomto nariadení poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľmi internetových vyhľadávačov.

2.   Komisia nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a informácie s ostatnými členskými štátmi vychádzajúc z registrov nezákonných činností, ktoré boli predmetom súdnych príkazov na vnútroštátnych súdoch, ak takéto registre zriadili príslušné verejné subjekty alebo orgány.

3.   Organizácie alebo združenia majú právo uvedené v odseku 1, len ak spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)

sú riadne založené v súlade s právom členského štátu;

b)

sledujú ciele, ktoré sú v kolektívnom záujme skupiny komerčných používateľov alebo používateľov firemných webových stránok, ktorých trvale zastupujú;

c)

majú neziskovú povahu;

d)

ich rozhodovanie nie je neprimerane ovplyvnené žiadnou treťou stranou, ktorá je poskytovateľom financovania, najmä poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov.

Na tento účel organizácie alebo združenia v plnej miere zverejňujú informácie o svojom členstve a zdrojoch financovania.

4.   Verejné subjekty majú v členských štátoch, v ktorých sú zriadené, právo uvedené v odseku 1, ak sú poverené ochranou kolektívnych záujmov komerčných používateľov alebo používateľov firemných webových stránok, alebo zabezpečením súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, a to v súlade s vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.

5.   Členské štáty môžu určiť:

a)

organizácie alebo združenia, ktoré sú v nich založené a ktoré spĺňajú aspoň požiadavky uvedené v odseku 3, na žiadosť uvedených organizácií alebo združení;

b)

verejné subjekty, ktoré sú v nich zriadené a ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 4,

ktorým sa udelilo právo uvedené v odseku 1.Členské štáty oznámia Komisii názov a účel všetkých takto určených organizácií, združení alebo verejných subjektov.

6.   Komisia vypracuje zoznam organizácií, združení a verejných subjektov určených v súlade s odsekom 5. Uvedený zoznam stanoví účel uvedených organizácií, združení a verejných subjektov. Uvedený zoznam sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Zmeny zoznamu sa uverejnia bezodkladne, a v každom prípade sa zoznam každých šesť mesiacov aktualizuje a uverejňuje.

7.   Súd prijme zoznam uvedený v odseku 6 ako dôkaz spôsobilosti organizácie, združenia alebo verejného subjektu na právne úkony, bez ohľadu na právo súdu preskúmať, či účel navrhovateľa ho oprávňuje začať konanie v konkrétnom prípade.

8.   Ak členský štát alebo Komisia vyjadria obavy v súvislosti s tým, či určitá organizácia alebo združenie dodržiavajú kritériá stanovené v odseku 3 alebo či určitý verejný subjekt dodržiava kritériá stanovené v odseku 4, členský štát, ktorý danú organizáciu, združenie alebo verejný subjekt určil v súlade s odsekom 5, tieto obavy preskúma a v prípade potreby určenie zruší, ak nie je dodržané jedno alebo viacero kritérií.

9.   Právom uvedeným v odseku 1 nie sú dotknuté práva komerčných používateľov a používateľov firemných webových stránok podať na príslušné vnútroštátne súdy v súlade s pravidlami práva členského štátu, kde je žaloba podaná, akúkoľvek žalobu, ktorá je založená na individuálnych právach a ktorej cieľom je zastaviť akékoľvek nedodržiavanie príslušných požiadaviek stanovených v tomto nariadení zo strany poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľov internetových vyhľadávačov.

Článok 15

Presadzovanie práva

1.   Každý členský zabezpečí primerané a účinné presadzovanie tohto nariadenia.

2.   Členské štáty stanovia pravidlá ustanovujúce opatrenia uplatniteľné v prípade porušení tohto nariadenia a zabezpečia ich vykonanie. Ustanovené opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 16

Monitorovanie

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi dôkladne monitoruje vplyv tohto nariadenia na vzťahy medzi online sprostredkovateľskými službami a ich komerčnými používateľmi a medzi internetovými vyhľadávačmi a používateľmi firemných webových stránok. Na tento účel Komisia zhromažďuje relevantné informácie na monitorovanie zmien v týchto vzťahoch, a to aj vykonávaním príslušných štúdií. Členské štáty pomáhajú Komisii tým, že na požiadanie poskytnú všetky zhromaždené relevantné informácie, a to aj o konkrétnych prípadoch. Komisia sa môže na účely tohto článku a článku 18 usilovať o zhromažďovanie informácií od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 12. júla 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA


(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 177.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. júna 2019.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(9)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3).

(11)  Rozhodnutie Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 37).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(13)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).


whereas









keyboard_arrow_down