(6) Smernica Rady 93/83/EHS (5) uľahčuje cezhraničné satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu televíznych a rozhlasových programov z iných členských štátov.
Ustanovenia danej smernice o vysielaní vysielateľov sa však obmedzujú na satelitné vysielanie, a preto sa nevzťahujú na online služby, ktoré sú doplnkom k vysielaniu.
Okrem toho ustanovenia týkajúce sa retransmisií televíznych a rozhlasových programov z iných členských štátov sa obmedzujú na súčasné, nezmenené a neskrátené retransmisie káblovými alebo mikrovlnnými systémami a nevzťahujú sa na retransmisie šírené inými technológiami.
- = -
(8) Táto smernica by sa mala vzťahovať na doplnkové online služby ponúkané vysielateľom, ktoré sú v jasnom podriadenom vzťahu voči vysielaniu tohto vysielateľa.
K uvedeným službám patria služby poskytujúce prísne lineárny prístup k televíznym a rozhlasovým programom súbežne s vysielaním a služby, ktoré v rámci vymedzenej časovej lehoty po odvysielaní poskytujú prístup k televíznym a rozhlasovým programom, ktoré už vysielateľ odvysielal, takzvané služby spätného sledovania.
K doplnkovým online službám, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, okrem toho patria služby poskytujúce prístup k materiálu, ktorý obohacuje alebo inak dopĺňa vysielanie televíznych a rozhlasových programov vysielané vysielateľmi, vrátane upútaviek na obsah príslušného programu, jeho rozšírenia, doplnenia alebo recenzie.
Táto smernica by sa mala vzťahovať na doplnkové online služby, ktoré používateľom poskytujú vysielatelia spolu so službou vysielania.
Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na doplnkové online služby, ku ktorým – hoci sú v jasnom podriadenom vzťahu voči vysielaniu – môžu mať používatelia prístup nezávisle od služby vysielania bez toho, aby museli vopred získať prístup ku službe vysielania, napríklad prostredníctvom predplatného. Tým nie je dotknutá sloboda vysielateľov ponúkať takéto doplnkové online služby bezplatne alebo za poplatok.
Poskytovanie prístupu k jednotlivým dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré boli začlenené do televízneho alebo rozhlasového programu, alebo k dielam alebo iným predmetom ochrany, ktoré nesúvisia so žiadnym programom vysielaným vysielateľom, ako sú služby poskytujúce prístup k jednotlivým hudobným alebo audiovizuálnym dielam, hudobným albumom či videám, napríklad služby videa na požiadanie, by nemalo patriť do rozsahu služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.
- = -
(9) Na uľahčenie vysporiadania práv na cezhraničné poskytovanie doplnkových online služieb je potrebné zaviesť zásadu krajiny pôvodu, pokiaľ ide o výkon autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vo vzťahu k aktom uskutočňovaným v priebehu poskytovania doplnkovej online služby, prístupu k nej alebo jej používania.
Uvedená zásada by sa mala vzťahovať na vysporiadanie všetkých práv, ktoré sú potrebné na to, aby vysielateľ mohol verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti svoje programy pri poskytovaní doplnkových online služieb, vrátane vysporiadania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom k dielam alebo iným predmetom ochrany používaným v programoch, napríklad práva k zvukovým záznamom či umeleckým výkonom.
Zásada krajiny pôvodu by sa mala výlučne uplatňovať na vzťah medzi nositeľmi práv, alebo subjektmi zastupujúcimi nositeľov práv, ako sú napríklad organizácie kolektívnej správy, a vysielateľmi a výhradne na účely poskytovania doplnkovej online služby, prístupu k nej alebo jej používania.
Zásada krajiny pôvodu by sa nemala uplatňovať na žiadny následný verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami alebo na akékoľvek následné sprístupňovanie diel ani iných predmetov ochrany verejnosti, a to po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, takým spôsobom, že k nemu jednotlivec môže mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, alebo ani na akékoľvek následné vyhotovenie rozmnoženín diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré sú obsiahnuté v doplnkovej online službe.
- = -
(16) Táto smernica by mala umožňovať, aby sa dohody uzatvárané medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľmi retransmisie, pokiaľ ide o práva, na ktoré sa vzťahuje povinná kolektívna správa práv podľa tejto smernice, rozšírili aj na práva nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje, a to bez toho, aby mali uvedení nositelia práv možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z pôsobnosti tohto mechanizmu.
V prípadoch, keď existuje viac než jedna organizácia kolektívnej správy, ktorá spravuje práva určitej kategórie pre dané územie členského štátu, by malo byť úlohou členského štátu, pre ktorého územie sa prevádzkovateľ retransmisie snaží vysporiadať práva na retransmisiu, aby určil, ktorá organizácia, resp. organizácie kolektívnej správy majú právo udeliť alebo odmietnuť súhlas na retransmisiu.
- = -
(17) Predmetom povinnej kolektívnej správy práv uplatňovanej na retransmisie by nemali byť žiadne práva vysielateľov týkajúce sa ich vysielaní, vrátane práv k obsahu programov.
Prevádzkovatelia retransmisie a vysielatelia majú vo všeobecnosti pretrvávajúce obchodné vzťahy, v dôsledku čoho prevádzkovatelia retransmisie poznajú vysielateľov.
Vysporiadanie práv s vysielateľmi je preto pre týchto prevádzkovateľov pomerne jednoduché.
V dôsledku toho získanie potrebných licencií od vysielateľov nepredstavuje pre prevádzkovateľov retransmisie takú záťaž ako získavanie licencií od nositeľov práv k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou televíznych a rozhlasových programov, ktoré retransmitujú.
Proces udeľovania licencií na práva, ktorých nositeľmi sú vysielatelia, preto nie je potrebné zjednodušovať.
Treba však zabezpečiť, aby v prípade, keď vysielatelia a prevádzkovatelia retransmisie začnú rokovať, rokovali o udeľovaní licencií na práva na retransmisiu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v dobrej viere.
V smernici 2014/26/EÚ sa stanovujú podobné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na organizácie kolektívnej správy.
- = -
(20) S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zachovať vysokú úroveň ochrany nositeľov práv je vhodné stanoviť, že v prípade, keď vysielatelia prenášajú prostredníctvom priameho vstupu signál nesúci programy len distribútorom signálu bez toho, aby priamo prenášali svoje programy verejnosti, a distribútori signálu prenášajú tento signál nesúci programy svojim používateľom, aby mohli sledovať alebo počúvať programy, posudzuje sa to, akoby dochádzalo len k jednému jedinému verejnému prenosu, na ktorom sa svojou časťou podieľajú vysielatelia, ako aj distribútori signálu.
Vysielatelia a distribútori signálu by preto od nositeľov práv mali získať súhlas na svoju vlastnú konkrétnu časť tohto jediného verejného prenosu. Účasť vysielateľa a distribútora signálu na tomto jedinom verejnom prenose by nemala viesť k vzniku spoločnej zodpovednosti vysielateľa a distribútora signálu za tento verejný prenos. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť stanoviť na vnútroštátnej úrovni pravidlá na získanie súhlasu na takýto jediný verejný prenos, vrátane príslušných platieb dotknutým nositeľom práv, s prihliadnutím na používanie diel a iných predmetov ochrany vysielateľom a distribútorom signálu v súvislosti s jediným verejným prenosom.
Distribútori signálu, podobne ako prevádzkovatelia retransmisie, sú vystavení značnej záťaži súvisiacej s vysporiadaním práv, s výnimkou práv, ktorých nositeľmi sú vysielatelia. Členské štáty by preto mali mať možnosť zabezpečiť, aby distribútori signálu pri svojich prenosoch využívali mechanizmus povinnej kolektívnej správy práv rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako prevádzkovatelia retransmisie využívajú pri retransmisii, na ktorú sa vzťahuje smernica 93/83/EHS a táto smernica.
Ak distribútori signálu vysielateľom poskytujú len technické prostriedky v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na zaistenie príjmu vysielania alebo na zlepšenie príjmu tohto vysielania, distribútori signálu by sa nemali považovať za účastníkov verejného prenosu.
- = -