keyboard_tab EIDAS 2014/0910 SK

whereas oznámi:

• whereas (13) 2

definitions:

Článok 9

Oznámenie

1.   Oznamujúci členský štát oznámi Komisii nasledovné informácie a bez zbytočného odkladu všetky ich následné zmeny:

a)	opis schémy elektronickej identifikácie vrátane jej úrovní zabezpečenia a vydavateľa alebo vydavateľov prostriedkov elektronickej identifikácie v schéme;

b)	uplatniteľný režim dohľadu a informácie o režime zodpovednosti v súvislosti: i) so stranou vydávajúcou prostriedky elektronickej identifikácie a ii) so stranou realizujúcou postup autentifikácie;

c)	orgán alebo orgány zodpovedné za schému elektronickej identifikácie;

d)	informácie o subjekte alebo subjektoch, ktoré spravujú registráciu jedinečných osobných identifikačných údajov;

e)	opis spôsobu plnenia požiadaviek stanovených vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 12 ods. 8;

f)	opis autentifikácie uvedenej v článku 7 písm. f);

g)	dojednania týkajúce sa pozastavenia alebo zrušenia buď oznámenej schémy elektronickej identifikácie, alebo autentifikácie, alebo príslušných skompromitovaných častí.

2.   Rok po dni začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v článku 8 ods. 3 a článku 12 ods. 8 Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní zoznam schém elektronickej identifikácie oznámených podľa odseku 1 tohto článku a základné informácie o nich.

3.   Ak sa Komisii doručí oznámenie po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zmeny zoznamu uvedeného v odseku 2 do dvoch mesiacov odo dňa doručenia daného oznámenia.

4.   Členský štát môže Komisii predložiť žiadosť o vypustenie schémy elektronickej identifikácie, ktorú oznámil, zo zoznamu uvedeného v odseku 2. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie príslušné zmeny zoznamu do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti členského štátu.

5.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť okolnosti, formáty a postupy oznámení podľa odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 12

Spolupráca a interoperabilita

1.   Vnútroštátne schémy elektronickej identifikácie oznámené podľa článku 9 ods. 1 sú interoperabilné.

2.   Na účely odseku 1 sa zavádza rámec interoperability.

3.   Rámec interoperability musí spĺňať tieto kritériá:

a)	jeho cieľom je technologická neutralita a neznevýhodňuje žiadne konkrétne vnútroštátne technické riešenie elektronickej identifikácie v rámci členského štátu;

b)	podľa možností je v súlade s európskymi a medzinárodnými normami;

c)	uľahčuje uplatňovanie zásady ochrany súkromia už v štádiu návrhu a

d)	zabezpečuje sa ním, že osobné údaje sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES.

4.   Súčasťou rámca interoperability je:

a)	odkaz na minimálne technické požiadavky týkajúce sa úrovní zabezpečenia podľa článku 8;

b)	mapovanie vnútroštátnych úrovní zabezpečenia oznámených schém elektronickej identifikácie na úrovne zabezpečenia podľa článku 8;

c)	odkaz na minimálne technické požiadavky týkajúce sa interoperability;

d)	odkaz na minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú alebo právnickú osobu, ktoré sú dostupné v schémach elektronickej identifikácie;

e)	procedurálne predpisy;

f)	mechanizmus urovnávania sporov a

g)	spoločné normy prevádzkovej bezpečnosti.

5.   Členské štáty spolupracujú, pokiaľ ide:

a)	o interoperabilitu schém elektronickej identifikácie oznámených podľa článku 9 ods. 1 a schém elektronickej identifikácie, ktoré členské štáty zamýšľajú oznámiť, a

b)	o bezpečnosť schém elektronickej identifikácie.

6.   Spolupráca medzi členskými štátmi spočíva:

a)	vo výmene informácií, skúseností a osvedčených postupov, pokiaľ ide o schémy elektronickej identifikácie, a najmä technické požiadavky týkajúce sa interoperability a úrovní zabezpečenia;

b)	vo výmene informácií, skúseností a osvedčených postupov, pokiaľ ide o prácu s úrovňami zabezpečenia schém elektronickej identifikácie podľa článku 8;

c)	v partnerskom preskúmaní schém elektronickej identifikácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a

d)	v skúmaní príslušného vývoja v oblasti elektronickej identifikácie.

7.   Komisia do 18. marca 2015 prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví dojednania o postupoch potrebné na uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi uvedenej v odsekoch 5 a 6 s cieľom podporiť vysokú úroveň dôvery a bezpečnosti primeranú stupňu rizika.

8.   Komisia na účely stanovenia jednotných podmienok vykonávania požiadavky podľa odseku 1, za splnenia kritérií stanovených v odseku 3 a zohľadňujúc výsledky spolupráce medzi členskými štátmi, prijme do 18. septembra 2015 vykonávacie akty o rámci interoperability, ako je stanovené v odseku 4.

9.   Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 7 a 8 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

KAPITOLA III

DÔVERYHODNÉ SLUŽBY

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 13

Zodpovednosť a dôkazné bremeno

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sú poskytovatelia dôveryhodných služieb zodpovední za škodu, ktorú spôsobia úmyselne alebo z nedbanlivosti akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe tým, že nesplnia svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania úmyslu alebo nedbanlivosti nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb spočíva na fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá žiada o náhradu škody uvedenej v prvom pododseku.

V prípade kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb sa škoda uvedená v prvom pododseku považuje za spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti, pokiaľ tento kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb nepreukáže opak.

2.   Ak poskytovatelia dôveryhodných služieb svojim zákazníkom vopred riadne oznámia obmedzenia týkajúce sa využívania služieb, ktoré poskytujú, a ak tieto obmedzenia sú rozpoznateľné tretími stranami, poskytovatelia dôveryhodných služieb nenesú zodpovednosť za škody spôsobené využívaním služieb, ktorým sa takéto oznámené obmedzenia prekročili.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú v súlade s vnútroštátnymi predpismi o zodpovednosti.

Článok 17

Orgán dohľadu

1.   Členské štáty určia orgán dohľadu usadený na ich území alebo po vzájomnej dohode s iným členským štátom orgán dohľadu usadený v danom inom členskom štáte. Tento orgán je zodpovedný za úlohy dohľadu v určujúcom členskom štáte.

Orgánom dohľadu sa poskytnú potrebné právomoci a primerané zdroje na výkon ich úloh.

2.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy svojich určených orgánov dohľadu.

3.   Orgán dohľadu plní túto úlohu:

a)

dohliada na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb usadených na území určujúceho členského štátu s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňali požiadavky stanovené v tomto nariadení;

b)

podľa potreby koná prostredníctvom dohľadu ex post vo vzťahu k nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb usadeným na území určujúceho členského štátu, ak má informácie, že títo nekvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb alebo dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, údajne nespĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

4.   Na účely odseku 3 a s výhradou obmedzení, ktoré sú v ňom ustanovené, medzi úlohy orgánu dohľadu patrí najmä:

a)	spolupracovať s ostatnými orgánmi dohľadu a poskytovať im pomoc v súlade s článkom 18;

b)	analyzovať správy o posudzovaní zhody uvedené v článku 20 ods. 1 a článku 21 ods. 1;

c)	informovať ostatné orgány dohľadu a verejnosť o narušení bezpečnosti alebo integrity v súlade s článkom 19 ods. 2;

d)	podávať Komisii správy o svojich hlavných činnostiach v súlade s odsekom 6 tohto článku;

e)	vykonávať audity alebo žiadať orgán posudzovania zhody o posúdenie zhody týkajúce sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb v súlade s článkom 20 ods. 2;

f)	spolupracovať s orgánmi pre ochranu osobných údajov a najmä ich bez zbytočného odkladu informovať o výsledkoch auditov kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb v prípade podozrenia z porušenia predpisov o ochrane osobných údajov;

g)	udeľovať poskytovateľom dôveryhodných služieb a službám, ktoré poskytujú, kvalifikovaný štatút a odnímať ho v súlade s článkami 20 a 21;

h)	informovať orgán zodpovedný za národný dôveryhodný zoznam uvedený v článku 22 ods. 3 o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa udeľovania alebo odnímania kvalifikovaného štatútu, pokiaľ tento orgán nie je aj orgánom dohľadu;

i)	overovať existenciu a správne uplatňovanie ustanovení o plánoch ukončenia činnosti v prípade, že kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb prestane vykonávať svoju činnosť, a to aj pokiaľ ide o spôsob, ako zachovať prístupnosť informácií v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. h);

j)	vyžadovať, aby poskytovatelia dôveryhodných služieb napravili akékoľvek nesplnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení.

5.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby orgán dohľadu zriadil, udržiaval a aktualizoval dôveryhodnú infraštruktúru v súlade s podmienkami podľa vnútroštátneho práva.

6.   Všetky orgány dohľadu každoročne do 31. marca predložia Komisii správu o svojich hlavných činnostiach za predchádzajúci kalendárny rok spolu so súhrnom oznámení o narušeniach, ktoré dostali od poskytovateľov dôveryhodných služieb v súlade s článkom 19 ods. 2.

7.   Komisia sprístupní výročnú správu uvedenú v odseku 6 členským štátom.

8.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť formáty a postupy týkajúce sa správy uvedenej v odseku 6. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 19

Bezpečnostné požiadavky uplatniteľné na poskytovateľov dôveryhodných služieb

1.   Kvalifikovaní a nekvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb prijmú vhodné technické a organizačné opatrenia na riadenie rizík ohrozujúcich bezpečnosť dôveryhodných služieb, ktoré poskytujú. So zreteľom na najnovší technologický vývoj sa uvedenými opatreniami musí zaistiť úroveň bezpečnosti primeraná stupňu rizika. Prijmú sa najmä opatrenia na prevenciu a minimalizáciu vplyvu bezpečnostných incidentov a na oznámenie nepriaznivých účinkov všetkých takýchto incidentov zainteresovaným stranám.

2.   Kvalifikovaní a nekvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 24 hodín, odkedy sa dozvedeli o akomkoľvek narušení bezpečnosti alebo integrity s významným vplyvom na poskytovanú dôveryhodnú službu alebo osobné údaje uchovávané v rámci nej, oznámia túto skutočnosť orgánu dohľadu a prípadne iným príslušným orgánom, ako je napríklad vnútroštátny orgán zodpovedný za informačnú bezpečnosť alebo orgán pre ochranu údajov.

Ak môže narušenie bezpečnosti alebo integrity negatívne ovplyvniť fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej sa dôveryhodná služba poskytovala, poskytovateľ dôveryhodných služieb bez zbytočného odkladu oznámi narušenie bezpečnosti alebo integrity aj tejto fyzickej či právnickej osobe.

Ak je to vhodné, a najmä keď sa narušenie bezpečnosti alebo integrity týka dvoch alebo viacerých členských štátov, informovaný orgán dohľadu o veci informuje orgány dohľadu v ostatných dotknutých členských štátoch a agentúru ENISA.

Ak informovaný orgán dohľadu usúdi, že zverejnenie narušenia bezpečnosti alebo integrity je vo verejnom záujme, informuje o ňom verejnosť, alebo o to požiada poskytovateľa dôveryhodných služieb.

3.   Orgán dohľadu poskytuje agentúre ENISA raz ročne súhrn oznámení o narušeniach bezpečnosti a integrity, ktoré mu oznámili poskytovatelia dôveryhodných služieb.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)	ďalej špecifikovať opatrenia uvedené v odseku 1 a

b)	vymedziť formáty a postupy vrátane lehôt uplatniteľné na účely odseku 2.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

ODDIEL 3

Kvalifikované dôveryhodné služby

Článok 21

Začatie poskytovania kvalifikovanej dôveryhodnej služby

1.   Ak poskytovatelia dôveryhodných služieb bez kvalifikovaného štatútu zamýšľajú začať poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby, predložia orgánu dohľadu oznámenie o svojom zámere spolu so správou o posúdení zhody, ktorú vydal orgán posudzovania zhody.

2.   Orgán dohľadu overí, či poskytovateľ dôveryhodných služieb a dôveryhodné služby, ktoré poskytuje, spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, a to najmä požiadavky na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú.

Ak orgán dohľadu usúdi, že poskytovateľ dôveryhodných služieb a dôveryhodné služby, ktoré poskytuje, spĺňajú požiadavky uvedené v prvom pododseku, udelí tomuto poskytovateľovi dôveryhodných služieb a dôveryhodným službám, ktoré poskytuje, kvalifikovaný štatút a informuje orgán uvedený v článku 22 ods. 3 na účely aktualizácie dôveryhodných zoznamov uvedených v článku 22 ods. 1, a to najneskôr do troch mesiacov po oznámení v súlade s odsekom 1 tohto článku.

Ak sa overovanie neukončí do troch mesiacov od oznámenia, orgán dohľadu o tom informuje poskytovateľa dôveryhodných služieb a oznámi mu dôvody omeškania a lehotu, v ktorej sa overovanie má ukončiť.

3.   Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb môžu začať poskytovať kvalifikovanú dôveryhodnú službu po tom, čo sa kvalifikovaný štatút uvedie v dôveryhodných zoznamoch uvedených v článku 22 ods. 1.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť formáty a postupy na účely odsekov 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 22

Dôveryhodné zoznamy

1.   Každý členský štát vytvorí, vedie a uverejňuje dôveryhodné zoznamy vrátane informácií týkajúcich sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, pre ktorých je príslušný, spolu s informáciami týkajúcimi sa kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ktoré poskytujú.

2.   Členské štáty zabezpečeným spôsobom vytvoria, vedú a uverejňujú elektronicky podpísané alebo zapečatené dôveryhodné zoznamy uvedené v odseku 1 vo forme vhodnej na automatizované spracovanie.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii bez zbytočného odkladu informácie o orgáne zodpovednom za vytvorenie, vedenie a uverejňovanie národných dôveryhodných zoznamov, ako aj údaje o tom, kde sa tieto zoznamy uverejňujú, informácie o certifikátoch použitých na podpísanie alebo zapečatenie dôveryhodných zoznamov a oznámia jej všetky ich zmeny.

4.   Komisia prostredníctvom zabezpečeného kanálu sprístupňuje verejnosti informácie uvedené v odseku 3 v elektronicky podpísanej alebo zapečatenej forme vhodnej na automatizované spracovanie.

5.   Komisia do 18. septembra 2015 prostredníctvom vykonávacích aktov spresní informácie uvedené v odseku 1 a vymedzí technické špecifikácie a formáty pre dôveryhodné zoznamy uplatniteľné na účely odsekov 1 až 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 30

Certifikácia kvalifikovaných zariadení na vyhotovenie elektronických podpisov

1.   Zhodu kvalifikovaných zariadení na vyhotovenie elektronických podpisov s požiadavkami stanovenými v prílohe II certifikujú príslušné verejné alebo súkromné subjekty určené členskými štátmi.

2.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy verejných alebo súkromných subjektov, ktoré sú uvedené v odseku 1. Komisia sprístupní tieto informácie členským štátom.

3.   Certifikácia uvedená v odseku 1 je založená na:

a)	procese hodnotenia bezpečnosti, ktorý sa vykoná v súlade s niektorou z noriem posudzovania bezpečnosti produktov informačných technológií zaradených do zoznamu vypracovaného v súlade s druhým pododsekom, alebo

b)

inom procese ako procese uvedenom v písmene a), ak sa v rámci neho používajú porovnateľné úrovne bezpečnosti a ak verejný alebo súkromný subjekt uvedený v odseku 1 tento proces oznámi Komisii. Tento proces možno použiť, len ak neexistujú normy uvedené v písmene a) alebo ak prebieha proces hodnotenia bezpečnosti uvedený v písmene a).

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje zoznam noriem posudzovania bezpečnosti produktov informačných technológií uvedený v písmene a). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 47, pokiaľ ide o stanovenie osobitných kritérií, ktoré musia splniť určené subjekty uvedené v odseku 1 tohto článku.

Článok 32

Požiadavky na validáciu kvalifikovaných elektronických podpisov

1.   Procesom validácie kvalifikovaného elektronického podpisu sa potvrdí platnosť kvalifikovaného elektronického podpisu, ak:

a)	certifikát, ktorý potvrdzuje podpis, bol v čase podpísania kvalifikovaným certifikátom pre elektronický podpis v súlade s prílohou I;

b)	kvalifikovaný certifikát vydal kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb a v čase podpísania bol platný;

c)	údaje na validáciu podpisu zodpovedajú údajom poskytnutým spoliehajúcej sa strane;

d)	sa jedinečný súbor údajov reprezentujúcich podpisovateľa v certifikáte správne poskytol spoliehajúcej sa strane;

e)	sa použitie pseudonymu jasne oznámilo spoliehajúcej sa strane v prípade, že sa v čase podpísania použil pseudonym;

f)	bol elektronický podpis vyhotovený kvalifikovaným zariadením na vyhotovenie elektronického podpisu;

g)	nebola narušená integrita podpísaných údajov;

h)	v čase podpísania boli dodržané požiadavky stanovené v článku 26.

2.   Systém použitý na validáciu kvalifikovaného elektronického podpisu poskytuje spoliehajúcej sa strane správny výsledok procesu validácie a umožňuje spoliehajúcej sa strane odhaliť akékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou.

3.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť referenčné čísla noriem pre validáciu kvalifikovaných elektronických podpisov. Ak validácia kvalifikovaných elektronických podpisov spĺňa uvedené normy, má sa za to, že je v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

Článok 44

Požiadavky na kvalifikované elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky

1.   Kvalifikované elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky musia spĺňať tieto požiadavky:

a)	poskytuje ich jeden alebo viacerí kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb;

b)	zabezpečujú identifikáciu odosielateľa s vysokou úrovňou spoľahlivosti;

c)	zabezpečujú identifikáciu adresáta pred doručením údajov;

d)	odosielanie a doručovanie údajov je zabezpečené zdokonaleným elektronickým podpisom alebo zdokonalenou elektronickou pečaťou kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb spôsobom, ktorým sa zamedzí možnosti nezistiteľnej zmeny údajov;

e)	akákoľvek zmena údajov potrebná na účel odoslania alebo doručenia údajov sa jasne oznámi odosielateľovi a adresátovi údajov;

f)	dátum a čas odoslania, doručenia a akejkoľvek zmeny údajov je označený kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou.

V prípade prenosu údajov medzi dvomi alebo viacerými kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb sa požiadavky uvedené v písmenách a) až f) vzťahujú na všetkých kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb.

2.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť referenčné čísla noriem pre procesy odosielania a doručovania údajov. Ak proces odosielania a doručovania údajov spĺňa uvedené normy, má sa za to, že je v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2.

ODDIEL 8

Autentifikácia webových sídiel