keyboard_tab EIDAS 2014/0910 SK

(4) V oznámení Komisie z 26.

  augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu sa ako najväčšie prekážky pozitívneho kolobehu digitálneho hospodárstva identifikovali fragmentácia digitálneho trhu, nedostatočná interoperabilita a nárast počítačovej kriminality.

  Komisia v správe o občianstve EÚ za rok 2010 s názvom Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov Únie ďalej zdôraznila potrebu vyriešiť hlavné problémy, ktoré bránia občanom Únie vo využívaní výhod jednotného digitálneho trhu a cezhraničných digitálnych služieb.

(15) Povinnosť uznať prostriedky elektronickej identifikácie by sa mala týkať len tých prostriedkov, ktorých úroveň zabezpečenia totožnosti zodpovedá rovnakej alebo vyššej úrovni, ako je úroveň požadovaná pre predmetnú službu online.

  Okrem toho by sa táto povinnosť mala uplatňovať len vtedy, keď dotknutý subjekt verejného sektora používa na prístup k danej službe online úrovne zabezpečenia „pokročilá“ alebo „vysoká“. Členským štátom by sa v súlade s právom Únie malo umožniť uznávať prostriedky elektronickej identifikácie s nižšími úrovňami zabezpečenia totožnosti.

(16) Úrovne zabezpečenia by mali charakterizovať stupeň dôveryhodnosti prostriedkov elektronickej identifikácie pri určovaní totožnosti osoby, čím by poskytovali záruku, že osoba hlásiaca sa k nejakej totožnosti, je naozaj osobou, ku ktorej bola daná totožnosť priradená. Úroveň zabezpečenia závisí od stupňa dôveryhodnosti, ktorý poskytuje daný prostriedok elektronickej identifikácie, pokiaľ ide o údajnú alebo uvádzanú totožnosť osoby, pričom sa zohľadňujú používané procesy (napríklad preukazovanie totožnosti a overovanie a autentifikácia), riadiace činnosti (napríklad subjekt vydávajúci prostriedky elektronickej identifikácie a postup ich vydávania) a technické kontroly.

  Výsledkom rozsiahlych pilotných projektov financovaných prostriedkami Únie a normalizačných a medzinárodných činností sú rôzne technické vymedzenia a opisy úrovní zabezpečenia.

  Konkrétne, v rozsiahlom pilotnom projekte STORK a norme ISO 29115 sa okrem iného odkazuje na úrovne 2, 3 a 4, ktoré by sa mali pri vypracúvaní minimálnych technických požiadaviek, noriem a postupov pre úrovne zabezpečenia „nízka“, „pokročilá“ a „vysoká“ v zmysle tohto nariadenia v čo najväčšej miere zohľadňovať, pričom by sa malo zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o úroveň zabezpečenia „vysoká“ týkajúcu sa preukazovania totožnosti na vydávanie kvalifikovaných certifikátov.

  Vypracované požiadavky by mali byť technologicky neutrálne.

  Dosiahnutie potrebných bezpečnostných požiadaviek by malo byť možné prostredníctvom rôznych technológií.

(19) Bezpečnosť schém elektronickej identifikácie je kľúčom k dôveryhodnému cezhraničnému vzájomnému uznávaniu prostriedkov elektronickej identifikácie.

  V tomto kontexte by členské štáty mali na úrovni Únie spolupracovať v súvislosti s bezpečnosťou a interoperabilitou schém elektronickej identifikácie.

  Ak by si schémy elektronickej identifikácie vyžadovali, aby spoliehajúce sa strany na vnútroštátnej úrovni použili konkrétny hardvér alebo softvér, zo zásady cezhraničnej interoperability pre tieto členské štáty vyplýva, že nesmú takéto požiadavky a znášanie súvisiacich nákladov ukladať spoliehajúcim sa stranám usadeným mimo ich územia.

  V takomto prípade by sa v medziach rámca interoperability mali prerokovať a vypracovať primerané riešenia.

  Nemožno sa však vyhnúť technickým požiadavkám vyplývajúcim z inherentných špecifikácií vnútroštátnych prostriedkov elektronickej identifikácie, ktoré budú mať pravdepodobne vplyv na držiteľov takýchto elektronických prostriedkov (napr. čipových kariet).

(21) Týmto nariadením by sa ďalej mal stanoviť všeobecný právny rámec pre používanie dôveryhodných služieb.

  Nemala by sa ním však stanoviť všeobecná povinnosť používať tieto služby, ani zriadiť prístupový bod pre všetky existujúce dôveryhodné služby.

  Predovšetkým by sa nemalo vzťahovať na poskytovanie služieb, ktoré sa používajú výhradne v uzatvorených systémoch medzi vymedzenými skupinami účastníkov a ktoré nemajú žiaden vplyv na tretie strany.

  Požiadavky tohto nariadenia by sa napríklad nemali týkať systémov, ktoré zriadili podniky alebo orgány verejnej správy na riadenie vnútorných postupov a v rámci ktorých sa využívajú dôveryhodné služby.

  Požiadavky tohto nariadenia by mali spĺňať len dôveryhodné služby poskytované verejnosti, ktoré majú vplyv na tretie strany.

  Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať ani na aspekty súvisiace s uzatváraním a platnosťou zmlúv alebo iných právnych záväzkov, pri ktorých existujú požiadavky na formu stanovené vo vnútroštátnom práve alebo práve Únie.

  Nemalo by mať ani vplyv na vnútroštátne požiadavky na formu v súvislosti s verejnými registrami, a to konkrétne obchodným registrom a katastrom nehnuteľností.

(24) Členské štáty môžu v súlade s právom Únie zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa dôveryhodných služieb, pokiaľ tieto služby nie sú plne harmonizované týmto nariadením.

  Na vnútornom trhu by však mal byť možný voľný obeh dôveryhodných služieb, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

(33) Ustanovenia o používaní pseudonymov v certifikátoch by nemali členským štátom brániť v tom, aby vyžadovali identifikáciu osôb podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

(57) Na zabezpečenie právnej istoty v súvislosti s platnosťou podpisu je nevyhnutné určiť zložky kvalifikovaného elektronického podpisu, ktoré by mala posúdiť spoliehajúca sa strana vykonávajúca validáciu.

  Navyše určenie požiadaviek na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, ktorí môžu poskytovať kvalifikovanú službu validácie spoliehajúcim sa stranám, ktoré nechcú alebo nemôžu samy vykonávať validáciu kvalifikovaných elektronických podpisov, by malo stimulovať súkromný a verejný sektor, aby investoval do takýchto služieb.

  Oba prvky by mali všetkým stranám na úrovni Únie uľahčiť a zjednodušiť validáciu kvalifikovaných elektronických podpisov.

(66) Je dôležité, aby sa ustanovil právny rámec na uľahčenie cezhraničného uznávania elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky medzi jednotlivými vnútroštátnymi právnymi systémami.

  Uvedený rámec by tiež mohol otvoriť nové trhové príležitosti pre poskytovateľov dôveryhodných služieb z Únie, aby mohli poskytovať nové celoeurópske elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky.

(67) Služby autentifikácie webových sídiel umožňujú návštevníkom, aby sa uistili, že za daným webovým sídlom stojí skutočný a legitímny subjekt.

  Uvedené služby prispievajú k budovaniu dôvery a istoty v súvislosti s podnikaním online, keďže používatelia budú dôverovať autentifikovanému webovému sídlu.

  Poskytovanie a využívanie služieb autentifikácie webových sídiel je úplne dobrovoľné.

  Aby sa však autentifikácia webových sídiel stala prostriedkom na zvyšovanie dôvery, poskytovanie lepšej skúsenosti pre používateľa a podporu rastu na vnútornom trhu, mali by sa v tomto nariadení ustanoviť minimálne povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a zodpovednosti poskytovateľov a ich služieb.

  Na tento účel sa zohľadnili výsledky existujúcich iniciatív vedených príslušným odvetvím, napríklad Certification Authorities/Browsers Forum – CA/B Forum.

  Okrem toho by toto nariadenie nemalo byť prekážkou pri využívaní iných prostriedkov alebo metód autentifikácie webových sídiel, ktoré nepatria do jeho rozsahu pôsobnosti, ani by sa ním nemalo brániť poskytovateľom služieb autentifikácie webových sídiel z tretích krajín, aby svoje služby poskytovali zákazníkom z Únie.

  Poskytovateľovi z tretej krajiny by sa však jeho služby autentifikácie webových sídiel mohli podľa tohto nariadenia uznať za kvalifikované len v prípade, ak sa uzavrela medzinárodná dohoda medzi Úniou a krajinou, v ktorej je tento poskytovateľ usadený.

(69) Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sa nabádajú, aby uznávali elektronickú identifikáciu a dôveryhodné služby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na účely administratívnej spolupráce a využívali najmä existujúce osvedčené postupy a výsledky prebiehajúcich projektov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(75) Dátumy začiatku uplatňovania stanovené v tomto nariadení nemajú vplyv na existujúce povinnosti, ktoré už členské štáty majú podľa práva Únie, najmä podľa smernice 2006/123/ES.

(76) Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

  V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.