Digital Service Act 2022/2065 SK

Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov

1 Článok 80 Zverejňovanie rozhodnutí

ODDIEL 5

Spoločné ustanovenia o presadzovaní predpisov

ODDIEL 6

Delegované a vykonávacie akty

1 Článok 87 Vykonávanie delegovania právomoci

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

whereas verejne:

definitions:

cloud tag:

and the number of total unique words without stopwords is: 2260

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)	„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)	„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)	„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

—	významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

—	zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)	služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)	služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)	služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)	„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)	„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)	„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)	„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)	„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)	„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)	„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)	„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)	„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)	„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)	„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 13

Právni zástupcovia

1. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb, ktorí nemajú sídlo v Únii, ale v Únii ponúkajú služby, písomne určia právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá bude vystupovať ako ich právny zástupca v jednom z členských štátov, v ktorých poskytovateľ ponúka svoje služby.

2. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb oprávnia svojich právnych zástupcov na to, aby sa na nich popri samotných poskytovateľoch alebo namiesto takýchto poskytovateľov obracali príslušné orgány členských štátov, Komisia a výbor vo všetkých otázkach potrebných na prijímanie, dodržiavanie a presadzovanie rozhodnutí vydaných v súvislosti s týmto nariadením. Na zabezpečenie ich efektívnej a včasnej spolupráce s príslušnými orgánmi členských štátov, Komisiou a výborom a na dodržiavanie každého z uvedených rozhodnutí vybavia poskytovatelia sprostredkovateľských služieb svojich právnych zástupcov potrebnými právomocami a dostatočnými zdrojmi.

3. Určený právny zástupca môže niesť zodpovednosť za nedodržanie povinností podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a právne kroky uplatniteľné voči poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb.

4. Meno, poštovú adresu, e-mailovú adresu a telefónne číslo svojho právneho zástupcu oznámia poskytovatelia sprostredkovateľských služieb koordinátorovi digitálnych služieb v členskom štáte, v ktorom má tento právny zástupca pobyt alebo je usadený. Zabezpečia, aby boli tieto informácie verejne dostupné, ľahko prístupné, presné a aktualizované.

5. Určenie právneho zástupcu v Únii podľa odseku 1 nepredstavuje usadenie sa v Únii.

Článok 14

Obchodné podmienky

1. Do svojich obchodných podmienok zahrnú poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informácie o všetkých obmedzeniach, ktoré v súvislosti s využívaním svojej služby zavedú vo vzťahu k informáciám poskytovaným príjemcami služby. Tieto informácie musia zahŕňať informácie o všetkých politikách, postupoch, opatreniach a nástrojoch používaných na účely moderovania obsahu vrátane algoritmického rozhodovania a ľudskej kontroly, ako aj o rokovacom poriadku svojho vnútorného systému vybavovania sťažností. Musia byť podané jasným, jednoduchým, zrozumiteľným, používateľsky ústretovým a jednoznačným jazykom a verejne dostupné v ľahko prístupnom a strojovo čitateľnom formáte.

2. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú príjemcov služby o každej významnej zmene obchodných podmienok.

3. Ak je sprostredkovateľská služba primárne zameraná na maloletých alebo ju v prevažnej miere využívajú maloletí, poskytovateľ danej sprostredkovateľskej služby vysvetlí podmienky a akékoľvek obmedzenia využívania služby tak, aby im maloletí rozumeli.

4. Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb pri uplatňovaní a presadzovaní obmedzení uvedených v odseku 1 konajú dôsledne, objektívne a primerane, pričom náležite zohľadňujú práva a oprávnené záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane základných práv príjemcov služieb, ako sú sloboda prejavu, sloboda a pluralita médií a ďalšie základné práva a slobody zakotvené v charte.

5. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poskytnú príjemcom služieb stručné a ľahko dostupné, strojovo čitateľné zhrnutie obchodných podmienok v jasnom, používateľsky ústretovom a jednoznačnom jazyku vrátane dostupných prostriedkov nápravy a mechanizmov nápravy v jasnom a jednoznačnom jazyku.

6. Veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače v zmysle článku 33 uverejnia svoje obchodné podmienky v úradných jazykoch všetkých členských štátov Únie, v ktorých ponúkajú svoje služby.

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1. Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2. Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3. Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)	jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)	je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)	mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)	konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)	úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4. Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)	uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)	uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)	identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)	identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)	uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6. Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7. Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8. Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9. Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 22

Dôveryhodní nahlasovatelia

1. Poskytovatelia online platforiem prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi konajúcimi v rámci ich určenej odbornosti prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 16 mali prednosť a aby sa spracúvali a rozhodlo sa o nich bez zbytočného odkladu.

2. Štatút dôveryhodných nahlasovateľov podľa tohto nariadenia udeľuje na žiadosť akýchkoľvek subjektov koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je žiadateľ usadený, žiadateľovi, ktorý preukázal, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	má osobitné odborné znalosti a spôsobilosť na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu;

b)	nie je závislý od žiadneho poskytovateľa online platforiem;

c)	svoju činnosť vykonáva na účely dôsledného, presného a objektívneho predkladania oznámení.

3. Dôveryhodní nahlasovatelia zverejňujú aspoň raz ročne ľahko zrozumiteľné a podrobné správy o oznámeniach predložených v súlade s článkom 16 počas príslušného obdobia. V správe sa uvedie aspoň počet oznámení zoradených podľa:

a)	totožnosti poskytovateľa hostingových služieb;

b)	druhu údajne nezákonného oznámeného obsahu;

c)	krokov prijatých poskytovateľom.

Uvedené správy obsahujú vysvetlenie zavedených postupov na zabezpečenie zachovania nezávislosti dôveryhodného nahlasovateľa.

Dôveryhodní nahlasovatelia uvedené správy zasielajú koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udeľuje štatút, a uvedené správy zverejnia. Informácie v uvedených správach nesmú obsahovať osobné údaje.

4. Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii a výboru názvy, adresy a e-mailové adresy subjektov, ktorým v súlade s odsekom 2 udelili štatút dôveryhodného nahlasovateľa alebo ktorých štatút dôveryhodného nahlasovateľa pozastavili v súlade s odsekom 6 alebo zrušili v súlade s odsekom 7.

5. Komisia informácie uvedené v odseku 4 uverejní v prístupnom a strojovo čitateľnom formáte vo verejne dostupnej databáze, ktorú priebežne aktualizuje.

6. Ak má poskytovateľ online platforiem informácie o tom, že dôveryhodný nahlasovateľ prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 16 predložil značný počet nedostatočne presných, nepresných alebo nedostatočne podložených oznámení, a to vrátane informácií zhromaždených v súvislosti so spracovaním sťažností prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností uvedených v článku 20 ods. 4, oznámi tieto informácie koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udelil dotknutému subjektu štatút dôveryhodného nahlasovateľa, pričom poskytne potrebné vysvetlenia a podporné dokumenty. Po prijatí informácií od poskytovateľa online platforiem a ak koordinátor digitálnych služieb usúdi, že existujú legitímne dôvody na začatie vyšetrovania, status dôveryhodného nahlasovateľa sa pozastaví počas obdobia vyšetrovania. Uvedené vyšetrovanie sa vykoná bez zbytočného odkladu.

7. Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý subjektu udelil štatút dôveryhodného nahlasovateľa, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných od tretích strán vrátane informácií poskytnutých poskytovateľom online platforiem podľa odseku 6 usúdi, že subjekt už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 2, štatút zruší. Pred zrušením štatútu poskytne koordinátor digitálnych služieb subjektu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť štatút subjektu ako dôveryhodného nahlasovateľa.

8. Komisia po konzultácii s výborom v prípade potreby vydá usmernenia na pomoc poskytovateľom online platforiem a koordinátorom digitálnych služieb pri uplatňovaní odsekov 2, 6 a 7.

Článok 24

Povinnosti poskytovateľov online platforiem podávať správy o transparentnosti

1. Okrem informácií uvedených v článku 15 poskytovatelia online platforiem zahrnú do správ uvedených v danom článku informácie o:

a)	počte sporov predložených orgánom mimosúdneho riešenia sporov uvedeným v článku 21, výsledky riešenia sporov a medián času potrebný na dokončenie postupov riešenia sporov, ako aj podiel sporov, v prípade ktorých poskytovateľ online platformy vykonal rozhodnutia orgánu;

b)	počte pozastavení uložených podľa článku 23, rozčlenených na pozastavenia uložené za poskytovanie zjavne nezákonného obsahu, predkladanie zjavne neopodstatnených oznámení a podávanie zjavne neopodstatnených sťažností.

2. Do 17. februára 2023 a potom aspoň raz za šesť mesiacov poskytovatelia uverejnia pre každú online platformu alebo internetový vyhľadávač vo verejne dostupnej časti svojho online rozhrania informácie o priemernom mesačnom počte aktívnych príjemcoch služby v Únii, ktorý sa vypočíta ako priemer za obdobie posledných šiestich mesiacov, a v súlade s metodikou stanovenou v delegovaných aktoch uvedených v článku 33 ods. 3, ak boli uvedené akty prijaté.

3. Poskytovatelia online platforiem alebo internetových vyhľadávačov oznámia koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii na ich žiadosť a bezodkladne informácie uvedené v odseku 2 aktualizované k okamihu takejto žiadosti. Dotknutý koordinátor digitálnych služieb alebo Komisia môže od poskytovateľa online platformy alebo internetového vyhľadávača požadovať, aby poskytol dodatočné informácie, pokiaľ ide o výpočet uvedený v danom odseku, vrátane vysvetlení a odôvodnenia použitých údajov. Tieto informácie nesmú obsahovať osobné údaje.

4. Ak koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia na základe informácií získaných podľa odsekov 2 a 3 tohto článku má dôvody domnievať sa, že poskytovateľ online platforiem alebo internetových vyhľadávačov spĺňa prahovú hodnotu priemerných mesačných aktívnych príjemcov služby v Únii stanovenú v článku 33 ods. 1, informuje o tom Komisiu.

5. Poskytovatelia online platforiem bez zbytočného odkladu predložia Komisii rozhodnutia a odôvodnenia uvedené v článku 17 ods. 1, aby sa mohli vložiť do verejne prístupnej, strojovo čitateľnej databázy spravovanej Komisiou. Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby predložené informácie neobsahovali osobné údaje.

6. Na stanovenie vzorov, pokiaľ ide o formu, obsah a ďalšie podrobnosti správ podľa odseku 1 tohto článku, môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88.

Článok 36

Mechanizmus reakcie na krízu

1. Ak nastane kríza, Komisia môže na základe odporúčania výboru prijať rozhodnutie vyžadujúce od jedného alebo viacerých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viac z týchto opatrení:

a)	posúdiť, či, v akom rozsahu a ako fungovanie a využívanie ich služieb významne prispieva k závažnému ohrozeniu podľa odseku 2, alebo k nemu môže významne prispieť;

b)	identifikovať a uplatňovať osobitné, účinné a primerané opatrenia, ako napríklad niektoré z opatrení stanovených v článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, s cieľom predísť závažnému ohrozeniu identifikovanému podľa písmena a) tohto odseku, odstrániť ho alebo ho obmedziť;

do určitého dátumu alebo v pravidelných intervaloch uvedených v rozhodnutí podávať Komisii správu o posudkoch uvedených v písmene a), o presnom obsahu, vykonávaní a kvalitatívnom a kvantitatívnom vplyve osobitných opatrení prijatých podľa písmena b) a o akýchkoľvek iných otázkach súvisiacich s týmito posúdeniami alebo opatreniami, ako sa uvádza v rozhodnutí.

Pri identifikácii a uplatňovaní opatrení podľa písmena b) tohto odseku poskytovateľ alebo poskytovatelia služieb náležite zohľadnia dôležitosť závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte.

2. Na účely tohto článku sa za vznik krízy považuje situácia, keď mimoriadne okolnosti vedú k závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v jej podstatných častiach.

3. Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia zabezpečí, aby boli splnené všetky tieto požiadavky:

opatrenia požadované rozhodnutím sú nevyhnutne potrebné, oprávnené a primerané najmä s ohľadom na rozsah závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte;

b)	v rozhodnutí sa stanoví primeraná lehota, v ktorej sa majú prijať osobitné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), najmä so zreteľom na naliehavosť týchto opatrení a čas potrebný na ich prípravu a vykonanie;

c)	opatrenia, ktoré sa vyžadujú v rozhodnutí, sú obmedzené na obdobie nepresahujúce tri mesiace.

4. Po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia bez zbytočného odkladu zabezpečí, aby boli splnené tieto požiadavky:

a)	rozhodnutie oznámi poskytovateľovi alebo poskytovateľom, ktorým je určené;

b)	rozhodnutie zverejní; a

c)	informuje radu o rozhodnutí, vyzve ju, aby k nemu predložila svoje stanovisko, a priebežne ju informuje o všetkých následných udalostiach v súvislosti s rozhodnutím.

5. Výber osobitných opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na poskytovateľovi alebo poskytovateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené.

6. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť poskytovateľa nadviazať dialóg s poskytovateľom, aby určila, či sú zamýšľané alebo zavedené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b) vzhľadom na osobitné okolnosti poskytovateľa účinné a primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov. Komisia predovšetkým zabezpečí, aby opatrenia prijaté poskytovateľom služieb podľa odseku 1 písm. b) spĺňali požiadavky uvedené v odseku 3 písm. a) a c).

7. Komisia monitoruje uplatňovanie osobitných opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 tohto článku na základe správ uvedených v písmene c) uvedeného odseku a akýchkoľvek iných relevantných informácií vrátane informácií, ktoré môže požadovať podľa článku 40 alebo 67, s ohľadom na vývoj krízy. O uvedenom monitorovaní Komisia pravidelne podáva výboru správy, a to aspoň raz mesačne.

Ak sa Komisia domnieva, že zamýšľané alebo vykonané osobitné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, po porade s výborom môže prijať rozhodnutie, ktorým požaduje, aby poskytovateľ prehodnotil identifikáciu alebo uplatňovanie týchto osobitných opatrení.

8. Ak je to vzhľadom na vývoj krízy vhodné, môže Komisia na základe odporúčania výboru zmeniť rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo v druhom pododseku odseku 7 tým, že:

a)	zruší rozhodnutie, prípadne požiada, aby veľmi veľká online platforma alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače prestali uplatňovať opatrenia určené a zavedené podľa odseku 1 písm. b) alebo odseku 7 druhého pododseku, najmä ak dôvody na takéto opatrenia už neexistujú;

b)	predĺži lehotu uvedenú v odseku 3 písm. c) najviac o tri mesiace;

c)	zohľadní skúseností získané pri uplatňovaní opatrení, najmä možné zlyhanie opatrení dodržiavať základné práva zakotvené v charte.

9. Požiadavky odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na rozhodnutie a jeho zmeny uvedené v tomto článku.

10. Komisia čo najviac zohľadní odporúčania výboru vydané podľa tohto článku.

11. Komisia každoročne po prijatí rozhodnutí podľa tohto článku a v každom prípade tri mesiace po skončení krízy informuje Európsky parlament a Radu o uplatnení osobitných opatrení prijatých na základe uvedených rozhodnutí.

Článok 40

Prístup k údajom a ich kontrola

1. Na základe odôvodnenej žiadosti a v primeranej lehote uvedenej v uvedenej žiadosti poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poskytnú koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisii prístup k údajom, ktoré sú potrebné na monitorovanie a posúdenie dodržiavania tohto nariadenia.

2. Koordinátori digitálnych služieb a Komisia používajú údaje sprístupnené podľa odseku 1 len na účely monitorovania a posudzovania súladu s týmto nariadením a náležite pritom zohľadňujú práva a záujmy poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a dotknutých príjemcov služieb, ako aj ochranu osobných údajov, ochranu dôverných informácií, najmä obchodného tajomstva, a zachovanie bezpečnosti služieb platforiem.

3. Na účely odseku 1 poskytovatelia veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača na žiadosť koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisie vysvetlia riešenie, logiku fungovania a testovanie svojich algoritmických systémov vrátane ich odporúčacích systémov.

4. Na základe odôvodnenej žiadosti koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov v primeranej lehote uvedenej v žiadosti poskytnú prístup k údajom prevereným výskumným pracovníkom, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 8 tohto článku, a to výlučne na účely vykonávania výskumu, ktorý prispieva k odhaľovaniu, identifikácii a pochopeniu systémových rizík v Únii stanovených podľa článku 34 ods. 1, a to aj pokiaľ ide o primeranosť, účinnosť a vplyv zmierňovania rizík v súlade s článkom 35.

5. Do 15 dní od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 4 poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov môžu požiadať koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia o zmenu žiadosti, ak sa domnievajú, že nie sú schopní poskytnúť prístup k požadovaným údajom z jedného z týchto dvoch dôvodov:

a)	nemajú k údajom prístup;

b)	poskytnutie prístupu k údajom povedie k vzniku významných zraniteľností z hľadiska bezpečnosti ich služby alebo ochrany dôverných informácií, najmä obchodného tajomstva.

6. Žiadosti o zmenu podľa odseku 5 musia obsahovať návrhy jedného alebo viacerých alternatívnych prostriedkov, ktorými možno poskytnúť prístup k požadovaným údajom alebo iným údajom, ktoré sú vhodné a dostatočné na účely žiadosti.

Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia do 15 dní rozhodnú o žiadosti o zmenu a poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača oznámia svoje rozhodnutie, prípadne zmenenú žiadosť a novú lehotu na jej vybavenie.

7. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov uľahčujú a poskytujú prístup k údajom podľa odsekov 1 a 4 prostredníctvom vhodných rozhraní uvedených v žiadosti vrátane online databáz alebo aplikačných programovacích rozhraní.

8. Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia udelí výskumným pracovníkom na základe nimi riadne odôvodnenej žiadosti štatút „preverených výskumných pracovníkov“ na osobitný výskum uvedený v žiadosti a vydá odôvodnenú žiadosť o prístup k údajom poskytovateľovi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača podľa odseku 4, ak výskumní pracovníci preukážu, že spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)	sú členmi výskumnej organizácie vymedzenej v článku 2 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790;

b)	sú nezávislí od obchodných záujmov;

c)	v ich žiadosti sa uvádza financovanie výskumu;

d)	sú schopní splniť osobitné požiadavky na bezpečnosť a dôvernosť údajov súvisiace s každou žiadosťou, ochrániť osobné údaje a vo svojej žiadosti opísali vhodné technické a organizačné opatrenia, ktoré na tento účel zaviedli;

e)	ich žiadosť preukazuje, že ich prístup k požadovaným údajom a časovým rámcom je potrebný a primeraný účelu ich výskumu a že očakávané výsledky uvedeného výskumu prispejú k účelom stanoveným v odseku 4;

f)	plánované výskumné činnosti sa budú vykonávať na účely stanovené v odseku 4;

g)	zaväzujú sa verejnosti bezplatne sprístupniť výsledky svojho výskumu v primeranej lehote po ukončení výskumu, s prihliadnutím na práva a záujmy príjemcov dotknutých služieb, v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

Po doručení žiadosti podľa tohto odseku informuje koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia Komisiu a výbor.

9. Výskumní pracovníci môžu svoju žiadosť predložiť aj koordinátorovi digitálnych služieb členského štátu výskumnej organizácie, ktorej sú členmi. Po doručení žiadosti podľa tohto odseku koordinátor digitálnych služieb predbežne posúdi, či príslušní výskumní pracovníci spĺňajú všetky podmienky stanovené v odseku 8. Príslušný koordinátor digitálnych služieb následne zašle žiadosť spolu s podpornými dokumentmi predloženými príslušnými výskumnými pracovníkmi a predbežné posúdenie koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia. Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia bez zbytočného odkladu prijme rozhodnutie o tom, či výskumnému pracovníkovi udelí štatút „prevereného výskumného pracovníka“.

Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia síce náležite zohľadní poskytnuté predbežné posúdenie, no konečné rozhodnutie udeliť výskumnému pracovníkovi štatút prevereného výskumného pracovníka je podľa odseku 8 v jeho právomoci.

10. Koordinátor digitálnych služieb, ktorý udelil štatút prevereného výskumného pracovníka a vydal odôvodnenú žiadosť o prístup k údajom poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov v prospech prevereného výskumného pracovníka, vydá rozhodnutie o ukončení prístupu, ak na základe zisťovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných od tretích strán rozhodne, že preverený výskumný pracovník už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 8, a o rozhodnutí informuje dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača. Pred zrušením prístupu koordinátor digitálnych služieb umožní preverenému výskumnému pracovníkovi reagovať na výsledky zisťovania a na jeho zámer zrušiť mu prístup.

11. Koordinátori digitálnych služieb v mieste usadenia oznámia výboru mená a kontaktné údaje fyzických osôb alebo subjektov, ktorým poskytli status prevereného výskumného pracovníka v súlade s odsekom 8, ako aj účel výskumu, v súvislosti s ktorým bola podaná žiadosť alebo ak ukončili prístup k údajom v súlade s odsekom 10, oznámia tieto informácie výboru.

12. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov bez zbytočného odkladu poskytnú prístup k údajom, a ak je to technicky možné, aj v reálnom čase za predpokladu, že údaje sú verejne prístupné na ich online rozhraní pre výskumných pracovníkov vrátane tých, ktorí sú členmi neziskových subjektov, organizácií a združení, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v odseku 8 písm. b), c), d) a e) a ktorí tieto údaje používajú výlučne na účely výskumu, ktorý prispieva k odhaľovaniu, identifikácii a pochopeniu systémových rizík v Únii podľa článku 34 ods. 1.

13. Komisia po porade s výborom prijme delegované akty, ktorými sa doplní toto nariadenie tým, že sa stanovia technické podmienky, za ktorých poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov majú zdieľať údaje podľa odsekov 1 a 4, ako aj účely, na ktoré sa údaje môžu použiť. V uvedených delegovaných aktoch sa stanovia osobitné podmienky, na základe ktorých sa takéto zdieľanie údajov s výskumnými pracovníkmi môže uskutočňovať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, ako aj príslušné objektívne ukazovatele, postupy, prípadne nezávislé poradné mechanizmy na podporu zdieľania údajov, pričom sa zohľadnia práva a záujmy poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a dotknutých príjemcov služieb, ako aj ochrana dôverných informácií, najmä obchodného tajomstva, a zachovanie bezpečnosti služieb platforiem.

Článok 42

Povinnosť informovať o transparentnosti

1. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zverejňujú správy uvedené v článku 15 najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia uplatňovania uvedeného v článku 33 ods. 6 druhom pododseku a potom aspoň každých šesť mesiacov.

2. V správach uvedených v odseku 1 tohto článku zverejnených poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem sa okrem informácií uvedených v článku 15 a článku 24 ods. 1 uvedú:

ľudské zdroje, ktoré poskytovateľ veľmi veľkých online platforiem venuje moderovaniu obsahu v súvislosti so službou poskytovanou v Únii, pre každý uplatniteľný úradný jazyk členských štátov vrátane dodržiavania povinností stanovených v článkoch 16 a 22, ako aj dodržiavania povinností stanovených v článku 20;

b)	kvalifikáciu a jazykové znalosti osôb vykonávajúcich činnosti uvedené v písmene a), ako aj odbornú prípravu a podporu pre takýchto pracovníkov;

c)	ukazovatele presnosti a súvisiace informácie uvedené v článku 15 ods. 1 písm. e) podľa každého úradného jazyka členských štátov.

Správy musia byť zverejnené aspoň v jednom z úradných jazykov členských štátov.

3. Okrem informácií uvedených v článku 24 ods. 2 poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov v správach podľa odseku 1 tohto článku uvedú informácie o priemernom mesačnom počte príjemcov služby za každý členský štát.

4. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov predkladajú koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii bez zbytočného odkladu po ich dokončení a zverejňujú najneskôr tri mesiace po doručení každej správy z auditu podľa článku 37 ods. 4:

a)	správu, v ktorej sa uvádzajú výsledky posúdenia rizík podľa článku 34;

b)	konkrétne opatrenia na zmiernenie zavedené podľa článku 35 ods. 1;

c)	správu z auditu podľa článku 37 ods. 4;

d)	správu o plnení odporúčaní auditu podľa článku 37 ods. 6.

e)	v prípade potreby informácie o konzultáciách, ktoré poskytovateľ uskutočnil na podporu posudzovania rizík, a návrh opatrení na ich zmiernenie.

5. Ak sa poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača domnieva, že zverejnenie informácií podľa odseku 4 by mohlo viesť k sprístupneniu dôverných informácií uvedeného poskytovateľa alebo príjemcov služby, spôsobiť významné ohrozenie z hľadiska bezpečnosti jeho služby, ťažko narušiť verejnú bezpečnosť alebo poškodiť príjemcov, poskytovateľ môže takéto informácie z verejne dostupných správ odstrániť. V takom prípade poskytovateľ predloží koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii úplné správy spolu s dôvodmi pre vypustenie informácií z týchto verejne dostupných správ.

Článok 44

Normy

1. Komisia konzultuje s výborom a podporuje a presadzuje vypracovanie a vykonávanie dobrovoľných noriem stanovených príslušnými európskymi a medzinárodnými normalizačnými orgánmi aspoň pre:

a)	elektronické predkladanie oznámení podľa článku 16;

b)	šablóny, návrh a procesné normy na komunikáciu s príjemcami služby používateľsky ústretovým spôsobom o obmedzeniach vyplývajúcich z obchodných podmienok a ich zmien;

c)	elektronické predkladanie oznámení dôveryhodnými nahlasovateľmi podľa článku 22, a to aj prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní;

d)	špecifické rozhrania vrátane aplikačných programovacích rozhraní na uľahčenie plnenia povinností stanovených v článkoch 39 a 40;

e)	audit veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov podľa článku 37;

f)	interoperabilitu archívov reklamy uvedených v článku 39 ods. 2;

g)	prenos údajov medzi sprostredkovateľmi reklamy na podporu povinností týkajúcich sa transparentnosti podľa článku 26 písm. b), c) a d);

h)	technické opatrenia, ktoré umožnia plnenie povinností súvisiacich s reklamou obsiahnutých v tomto nariadení vrátane povinností súvisiacich s výrazným označením reklám a komerčných oznámení uvedených v článku 26;

i)	výber rozhraní a prezentácia informácií o hlavných parametroch rôznych typov odporúčacích systémov podľa článkov 27 a 38;

j)	normy cielených opatrení na ochranu maloletých na internete.

2. Komisia podporuje aktualizáciu noriem vzhľadom na technologický vývoj a správanie dotknutých príjemcov služieb. Relevantné informácie o aktualizácii noriem musia byť verejne dostupné a ľahko prístupné.

Článok 51

Právomoci koordinátorov digitálnych služieb

1. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto vyšetrovacie právomoci:

právomoc požadovať od týchto poskytovateľov, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno primerane predpokladať, že sú informovaní o podozrení z porušenia tohto nariadenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity uvedené v článku 37 a článku 75 ods. 2, aby takéto informácie poskytli bez zbytočného odkladu;

právomoc vykonávať kontroly v akýchkoľvek priestoroch, ktoré títo poskytovatelia alebo tieto osoby používajú na účely súvisiace s svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte alebo iné orgány verejnej moci, a to s cieľom preskúmať, zadržať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií v súvislosti s podozrenia z porušenia v akejkoľvek forme bez ohľadu na pamäťové médium;

c)	právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo týchto osôb, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia predpisov, a s ich súhlasom zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto právomoci v oblasti presadzovania práva:

a)	právomoc akceptovať záväzky, ktoré títo poskytovatelia ponúkajú v súvislosti s dodržovaním tohto nariadenia, a stanoviť, aby boli tieto záväzky záväzné;

b)	právomoc nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušovaniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania právnych predpisov alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

c)	právomoc ukladať pokuty podľa článku 52 za nedodržanie tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

právomoc ukladať pravidelné penále podľa článku 52 alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte, aby sa zabezpečilo ukončenie porušovania v súlade s príkazom vydaným podľa písmena b) tohto pododseku, alebo za nesplnenie ktoréhokoľvek z vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku;

e)	právomoc prijímať primerané predbežné opatrenia alebo požiadať príslušný justičný orgán, aby tak urobil s cieľom vyvarovať sa rizika vážnej ujmy.

Pokiaľ ide o písmená c) a d) prvého pododseku, majú koordinátori digitálnych služieb právomoci v oblasti presadzovania práva stanovené v týchto písmenách aj vo vzťahu k ďalším osobám uvedeným v odseku 1, a to za nedodržanie ktoréhokoľvek z príkazov, ktoré im boli vydané podľa uvedeného odseku. Tieto právomoci presadzovania práva vykonávajú len vtedy, ak uvedeným ďalším osobám včas poskytli všetky relevantné informácie týkajúce sa takýchto príkazov, a to aj informácie o príslušnej lehote, pokutách alebo pravidelné penále, ktoré možno uložiť za nedodržanie predpisov, ako aj o prostriedkoch nápravy.

3. Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú tiež koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, v prípade, že sa na ukončenie porušovania právnych predpisov vyčerpali všetky ostatné právomoci podľa tohto článku a porušovanie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej sa nemožno vyhnúť výkonom iných právomocí dostupných v rámci práva Únie alebo vnútroštátneho práva, právomoc prijať tieto opatrenia:

požadovať od riadiaceho orgánu týchto poskytovateľov bez zbytočného odkladu, aby v primeranej lehote preskúmal situáciu a prijal a predložil akčný plán, v ktorom stanoví opatrenia potrebné na ukončenie porušovania právnych predpisov, zabezpečil, aby poskytovateľ tieto opatrenia prijal, a informoval o prijatých opatreniach;

ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb dostatočne nesplnil požiadavky uvedené v písmene a), že porušenie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu a že uvedené porušenie predstavuje trestný čin ohrozujúci život alebo bezpečnosť osôb, požiada príslušný justičný orgán svojho členského štátu, aby nariadil dočasné obmedzenie prístupu príjemcov k službe, ktorej sa porušenie týka, alebo len ak to nie je technicky možné, k online rozhraniu poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, na ktorom k porušeniu došlo.

Okrem prípadov, v ktorých koná na žiadosť Komisie uvedenú v článku 82, koordinátor digitálnych služieb pred predložením žiadosti uvedenej v prvom pododseku písm. b) tohto odseku vyzve zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva týždne, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a uvedie ich plánovaného adresáta alebo adresátov. Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, plánovaný adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukáže oprávnený záujem, majú právo zúčastniť sa na konaní pred príslušným justičným orgánom. Každé nariadené opatrenie musí byť primerané povahe, závažnosti, opakovanie výskytu a trvaniu porušenia bez toho, aby zbytočne obmedzovalo prístup príjemcov dotknutej služby k zákonným informáciám.

Obmedzenie prístupu je ohraničené na obdobie štyroch týždňov, pričom príslušný justičný orgán môže vo svojom príkaze umožniť koordinátorovi digitálnych služieb predĺžiť túto lehotu o ďalšie obdobia rovnakej dĺžky s výhradou maximálneho počtu predĺžení stanoveného týmto justičným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb predĺži lehotu, len ak sa domnieva, že vzhľadom na práva a záujmy všetkých strán dotknutých týmto obmedzením a všetky relevantné okolnosti vrátane akýchkoľvek informácií, ktoré mu poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukázala oprávnený záujem, môžu poskytnúť, boli splnené obe tieto podmienky:

a)	poskytovateľ sprostredkovateľských služieb neprijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania právnych predpisov;

b)	dočasné obmedzenie neprimerane neobmedzuje prístup príjemcov služby k zákonným informáciám vzhľadom na počet dotknutých príjemcov a existenciu primeraných a ľahko dostupných iných možností.

Ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že podmienky stanovené v treťom pododseku písmenách a) a b) boli splnené, ale už nemôže predĺžiť lehotu podľa tretieho pododseku, predloží príslušnému justičnému orgánu novú žiadosť uvedenú v prvom pododseku písm. b).

4. Právomocami uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3 nie je dotknutý oddiel 3.

5. Opatrenia, ktoré prijali koordinátori digitálnych služieb pri výkone svojich právomocí uvedených v odsekoch 1, 2 a 3, musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, najmä vzhľadom na povahu, závažnosť, opakovanie výskytu a trvanie porušenia alebo údajného porušenia právnych predpisov, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, a prípadne na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

6. Členské štáty stanovia osobitné podmienky a postupy pre výkon právomocí podľa odsekov 1, 2 a 3 a zabezpečia, aby každý výkon týchto právomocí podliehal primeraným zárukám stanoveným v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s chartou a všeobecnými zásadami práva Únie. Uvedené opatrenia sa najmä prijímajú výlučne podľa práva na rešpektovanie súkromného života a práva na obhajobu vrátane práva na vypočutie a na prístup k spisu, s výhradou práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre všetky dotknuté strany.

Článok 57

Vzájomná pomoc

1. V záujme konzistentného a účinného uplatňovania tohto nariadenia koordinátori digitálnych služieb a Komisia úzko spolupracujú a navzájom si poskytujú pomoc. Vzájomná pomoc zahŕňa najmä výmenu informácií podľa tohto článku a povinnosť koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia informovať všetkých koordinátorov digitálnych služieb v mieste určenia, výbor a Komisiu o začatí vyšetrovania v súvislosti s konkrétnym poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a zámere prijať konečné rozhodnutie vrátane jeho posúdenia.

2. Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia môže na účely vyšetrovania požiadať iných koordinátorov digitálnych služieb, aby poskytli konkrétne informácie, ktoré majú k dispozícii o konkrétnom poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb, alebo aby uplatnili svoje vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 51 ods. 1, pokiaľ ide o konkrétne informácie na území ich členského štátu. Koordinátor digitálnych služieb, ktorému je žiadosť doručená, môže v prípade potreby zapojiť ďalšie príslušné orgány alebo iné orgány verejnej moci dotknutého členského štátu.

3. Koordinátor digitálnych služieb, ktorému je doručená žiadosť podľa odseku 2, takejto žiadosti vyhovie bez zbytočného odkladu a najneskôr do dvoch mesiacov od jej doručenia informuje koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia o prijatých opatreniach, pokiaľ:

a)	rozsah alebo predmet žiadosti nie je vzhľadom na účely vyšetrovania dostatočne špecifikovaný, odôvodnený alebo primeraný; alebo

b)	ani dožiadaný koordinátor digitálnych služieb, ani ďalší príslušný orgán alebo iný verejný orgán v danom členskom štáte nemá požadované informácie ani nemôže mať prístup k nim; alebo

c)	žiadosti nie je možné vyhovieť bez porušenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

Koordinátor digitálnych služieb, ktorému bola žiadosť doručená, odôvodní svoje zamietnutie preložením odôvodnenej odpovede v lehote stanovenej v prvom pododseku.

Článok 80

Zverejňovanie rozhodnutí

1. Rozhodnutia prijaté na základe článku 70 ods. 1, článku 71 ods. 1 a článkov 73 až76 Komisia zverejní. Takéto zverejnenie musí obsahovať mená/názvy zúčastnených strán a hlavný obsah rozhodnutia vrátane všetkých uložených sankcií.

2. Pri zverejňovaní sa zohľadňujú práva a oprávnené záujmy dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, akejkoľvek inej osoby uvedenej v článku 67 ods. 1 a akýchkoľvek tretích strán, súvisiace s ochranou ich dôverných informácií.

Článok 87

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 24, 33, 37, 40 a 43 sa Komisii udeľuje na päť rokov od 16. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 24, 33, 37, 40 a 43 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 24, 33, 37, 40 a 43 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 93

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje od 17. februára 2024.

Článok 24 ods. 2, 3 a 6, článok 33 ods. 3 až 6, článok 37 ods. 7, článok 40 ods. 13, článok 43 a kapitola IV oddiely 4, 5 a 6 sa však uplatňujú od 16. novembra 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. októbra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 70.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2022.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 z 20. júna 2019 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1232 zo 14. júla 2021 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 41).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(19) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(25) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý a stredný podnik (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(30) Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(35) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(37) Ú. v. EÚ C 149, 27.4.2021, s. 3.

(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(39) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

whereas

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

Digital Service Act 2022/2065 SK