search

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

 BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/2065 SK cercato: 'týka' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index týka:


whereas týka:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 2715

 

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Cieľom tohto nariadenia je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami stanovením harmonizovaných pravidiel pre bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie, ktoré uľahčuje inováciu a v ktorom sa účinne chránia základné práva zakotvené v charte vrátane zásady ochrany spotrebiteľa.

2.   Týmto nariadením sa stanovujú harmonizované pravidlá poskytovania sprostredkovateľských služieb na vnútornom trhu. Stanovujú sa ním najmä:

a)

rámec pre podmienené výnimky zo zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb;

b)

pravidlá týkajúce sa osobitných povinností náležitej starostlivosti prispôsobených určitým konkrétnym kategóriám poskytovateľov sprostredkovateľských služieb;

c)

pravidlá vykonávania tohto nariadenia a presadzovania jeho dodržiavania, a to aj pokiaľ ide o spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)

„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)

„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)

„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

e)

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

—

významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

—

zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

f)

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

g)

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)

služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)

služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)

služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

h)

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

i)

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

j)

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)

„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)

„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)

„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)

„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)

„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)

„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)

„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)

„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

s)

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

t)

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)

„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)

„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)

„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)

„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 5

„Kešing“

1.   Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za automatické, dočasné a prechodné uchovávanie týchto informácií uskutočňované výlučne na účely zefektívnenia alebo lepšieho zabezpečenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom služby na ich žiadosť pod podmienkou, že poskytovateľ:

a)

neupravuje informácie;

b)

dodržiava podmienky prístupu k informáciám;

c)

dodržiava pravidlá týkajúce sa aktualizácie informácií, ktoré sú špecifikované spôsobom všeobecne uznávaným a používaným v odvetví;

d)

nezasahuje do zákonného používania technológie, ktorá je všeobecne uznávaná a používaná v príslušnom odvetví, na získavanie údajov o používaní informácií a

e)

poskytovateľ urýchlene koná, aby odstránil informácie, ktoré uchováva, alebo k nim znemožnil prístup, hneď ako získa skutočnú vedomosť o tom, že informácie boli na pôvodnom zdroji prenosu odstránené zo siete alebo k nim bol znemožnený prístup, alebo že ich odstránenie alebo znemožnenie prístupu k nim nariadil justičný alebo správny orgán.

2.   Tento článok nemá vplyv na možnosť justičného alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnym systémom členského štátu poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 16

Mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení

1.   Poskytovatelia hostingových služieb zavedú mechanizmy, ktoré každému jednotlivcovi alebo subjektu umožnia oznámiť im prítomnosť konkrétnych informácií, ktoré tento jednotlivec alebo subjekt považuje za nezákonný obsah, v ich službe. Tieto mechanizmy musia byť ľahko prístupné a používateľsky ústretové a musia umožňovať predkladanie oznámení výlučne elektronickým spôsobom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 musia byť také, aby uľahčovali predkladanie dostatočne presných a primerane odôvodnených oznámení. Na tento účel prijmú poskytovatelia hostingových služieb opatrenia potrebné na to, aby umožnili a uľahčili predkladanie oznámení obsahujúcich všetky tieto prvky:

a)

dostatočne podložené vysvetlenie dôvodov, prečo jednotlivec alebo subjekt tvrdí, že sú predmetné informácie nezákonným obsahom;

b)

jasné uvedenie presnej elektronickej polohy týchto informácií, ako sú presná adresa alebo adresy URL, alebo v prípade potreby aj dodatočné informácie umožňujúce identifikáciu nezákonného obsahu prispôsobené druhu obsahu a konkrétneho druhu hostingovej služby;

c)

meno a adresu e-mailovej adresy jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie, s výnimkou prípadov, keď ide o informácie, pri ktorých sa predpokladá, že sa týkajú jedného z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 smernice 2011/93/EÚ;

d)

vyhlásenie potvrdzujúce dobrú vieru jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie v to, že informácie a tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, sú presné a úplné.

3.   Oznámenia uvedené v tomto článku sa považujú za oznámenia, ktoré vedú na účely článku 6 k získaniu skutočnej vedomosti alebo povedomia, pokiaľ ide o dotknutú konkrétnu informáciu, ak umožňujú starostlivému poskytovateľovi hostingových služieb identifikovať nezákonnosť príslušnej činnosti alebo informácie bez podrobného právneho skúmania.

4.   Ak oznámenie obsahuje elektronické kontaktné údaje jednotlivca alebo subjektu, ktorý ho predložil, poskytovateľ hostingových služieb bez zbytočného odkladu zašle tomuto jednotlivcovi alebo subjektu potvrdenie o prijatí oznámenia.

5.   Poskytovateľ tiež bez zbytočného odkladu oznámi tomuto jednotlivcovi alebo subjektu svoje rozhodnutie v súvislosti s informáciami, na ktoré sa oznámenie vzťahuje, pričom poskytne informácie o prostriedkoch nápravy v súvislosti s týmto rozhodnutím.

6.   Poskytovatelia hostingových služieb spracujú všetky oznámenia, ktoré v rámci mechanizmov uvedených v odseku 1 dostanú, a včas, dôsledne, nesvojvoľne a objektívne prijímajú rozhodnutia vo vzťahu k informáciám, ktorých sa oznámenia týkajú. Ak na toto spracovanie alebo rozhodovanie používajú automatizované prostriedky, informácie o ich použití uvedú v oznámení uvedenom v odseku 5.

Článok 17

Odôvodnenie

1.   Poskytovatelia hostingových služieb poskytnú všetkým dotknutým príjemcom služby jasné a konkrétne odôvodnenie v prípade každého z týchto obmedzení uložených z dôvodu, že informácie poskytnuté príjemcom služby sú nezákonným obsahom alebo nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami:

a)

akékoľvek obmedzenie viditeľnosti konkrétnych informácií poskytnutých príjemcom služby vrátane odstránenia obsahu, znemožnenia prístupu k obsahu alebo zhoršenie pozície obsahu;

b)

pozastavenie, ukončenie alebo iné obmedzenie peňažných platieb;

c)

úplné alebo čiastočné pozastavenie alebo ukončenie poskytovania služby;

d)

zablokovanie alebo zrušenie účtu príjemcu služby.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje len vtedy, ak poskytovateľ pozná príslušné elektronické kontaktné údaje. Uplatní sa najneskôr od dátumu uloženia obmedzenia bez ohľadu na to, prečo alebo ako bolo uložené.

Odsek 1 sa neuplatňuje, ak ide o klamlivý komerčný obsah s vysokým objemom.

3.   Odôvodnenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

a)

informácie o tom, či má rozhodnutie za následok odstránenie informácií, znemožnenie prístupu k nim, zhoršenie ich pozície alebo obmedzenie ich viditeľnosti, alebo pozastavenie alebo ukončenie peňažných platieb súvisiacich s týmito informáciami, alebo ukladá v súvislosti s informáciami iné opatrenia uvedené v odseku 1, a ak je to relevantné, územný rozsah pôsobnosti rozhodnutia a jeho trvanie;

b)

skutočnosti a okolnosti, z ktorých sa pri prijímaní rozhodnutia vychádzalo, prípadne vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo na základe oznámenia predloženého v súlade s článkom 16, alebo na základe dobrovoľného vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a, ak je to nevyhnutne potrebné, totožnosti oznamovateľa;

c)

prípadne informácie o použití automatizovaných prostriedkov pri prijímaní rozhodnutia vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo v súvislosti s obsahom odhaleným alebo identifikovaným automatizovanými prostriedkami;

d)

ak sa rozhodnutie týka údajne nezákonného obsahu, odkaz na právny základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezákonný obsah na tomto základe;

e)

ak sa rozhodnutie zakladá na údajnej nezlučiteľnosti informácií s obchodnými podmienkami poskytovateľa hostingových služieb, odkaz na zmluvný základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezlučiteľné s týmto základom;

f)

jasné a používateľsky ústretové informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má príjemca služby k dispozícii v súvislosti s opatrením, v uplatniteľnom prípade najmä prostredníctvom vnútorných mechanizmov vybavovania sťažností, mimosúdneho riešenia sporov a súdneho prostriedku nápravy.

4.   Informácie, ktoré poskytovatelia hostingových služieb poskytujú v súlade s týmto článkom, musia byť jasné a ľahko zrozumiteľné a čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie za daných okolností. Tieto informácie musia byť najmä také, aby dotknutému príjemcovi služby primerane umožnili účinne uplatniť prostriedky nápravy uvedené v odseku 3 písm. f).

5.   Tento článok sa nevzťahuje na žiadne príkazy uvedené v článku 9.

Článok 20

Vnútorný systém vybavovania sťažností

1.   Poskytovatelia online platforiem poskytujú príjemcom služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, počas obdobia najmenej šiestich mesiacov od rozhodnutia uvedeného v tomto odseku prístup k účinnému vnútornému systému vybavovania sťažností, ktorý im umožňuje elektronicky a bezplatne podávať sťažnosti proti rozhodnutiu poskytovateľa online platformy nekonať v nadväznosti na prijatie oznámenia alebo proti nasledujúcim rozhodnutiam prijatým poskytovateľom online platformy z dôvodov, že informácie poskytnuté príjemcami predstavujú nezákonný obsah alebo nie sú v súlade s jeho obchodnými podmienkami:

a)

rozhodnutia o tom, či odstrániť informácie alebo k nim znemožniť prístup, alebo obmedziť ich viditeľnosť;

b)

rozhodnutia o tom či, úplne alebo čiastočne pozastaviť alebo ukončiť poskytovanie služby príjemcom;

c)

rozhodnutia o tom, či zablokovať alebo zrušiť konto príjemcu;

d)

rozhodnutia o tom, či pozastaviť, ukončiť alebo inak obmedziť možnosť speňažovať informácie poskytnuté príjemcami.

2.   Obdobie najmenej šiestich mesiacov uvedené v odseku 1 začína plynúť dňom, keď je príjemca služby informovaný o rozhodnutí v súlade s článkom 16 ods. 5 alebo článkom 17.

3.   Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby ich vnútorné systémy vybavovania sťažností boli ľahko dostupné, používateľsky ústretové a umožňovali a uľahčovali podávanie dostatočne presných a primerane odôvodnených sťažností.

4.   Poskytovatelia online platforiem vybavujú sťažnosti podané prostredníctvom ich vnútorných systémov vybavovania sťažností včas, nediskriminačným spôsobom, dôsledne a nesvojvoľne. Ak sťažnosť obsahuje dostatočné dôvody na to, aby sa poskytovateľ online platformy domnieval, že jeho rozhodnutie nekonať na základe oznámenia je neopodstatnené alebo že informácie, ktorých sa sťažnosť týka, nie sú nezákonné a nie sú v rozpore s jej obchodnými podmienkami, alebo obsahuje informácie o tom, že konanie sťažovateľa neodôvodňuje prijaté opatrenie, svoje rozhodnutie podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu zruší.

5.   Poskytovatelia online platforiem bez zbytočného odkladu informujú sťažovateľov o ich odôvodnenom rozhodnutí v súvislosti s informáciami, ktorých sa sťažnosť týka a o možnosti mimosúdneho riešenia sporov podľa článku 21 a o iných dostupných prostriedkoch nápravy.

6.   Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby sa rozhodnutia uvedené v odseku 5 prijímali pod dohľadom primerane kvalifikovaného personálu, a nie iba na základe automatizovaných prostriedkov.

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1.   Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2.   Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3.   Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

b)

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)

jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)

je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)

konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)

úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4.   Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)

uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)

uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)

identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)

identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)

uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5.   Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6.   Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7.   Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8.   Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9.   Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 23

Opatrenia a ochrana proti zneužitiu

1.   Poskytovatelia online platforiem na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania pozastavia poskytovanie svojich služieb príjemcom služby, ktorí často poskytujú zjavne nezákonný obsah.

2.   Poskytovatelia online platforiem na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania prerušia spracúvanie oznámení a sťažností podaných prostredníctvom mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení a interných systémov vybavovania sťažností uvedených v článkoch 16 a 20 jednotlivcami alebo subjektmi či sťažovateľmi, ktorí často podávajú zjavne neopodstatnené oznámenia alebo sťažnosti.

3.   Poskytovatelia online platforiem pri rozhodovaní o prerušení v jednotlivých prípadoch a včas, dôsledne a objektívne posúdia, či sa príjemca služby, jednotlivec, subjekt alebo sťažovateľ dopustil zneužitia uvedeného v odsekoch 1 a 2, pričom zohľadnia všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, ktoré vyplývajú z informácií dostupných poskytovateľovi online platforiem. Medzi uvedené okolnosti patria aspoň tieto:

a)

absolútny počet položiek zjavne nezákonného obsahu alebo zjavne neopodstatnených oznámení alebo sťažností predložených v stanovenom časovom rámci;

b)

ich pomerný podiel vo vzťahu k celkovému počtu poskytnutých informácií alebo oznámení predložených v stanovenom časovom rámci;

c)

závažnosť zneužitia vrátane povahy nezákonného obsahu a jeho dôsledkov;

d)

ak je možné ho identifikovať, úmysel príjemcu služby, jednotlivca, subjektu alebo sťažovateľa.

4.   Poskytovatelia online platforiem stanovia vo svojich obchodných podmienkach jasne a podrobne svoju politiku týkajúcu sa zneužívania uvedeného v odsekoch 1 a 2, a uvedú príklady skutočností a okolností, ktoré zohľadňujú pri posudzovaní toho, či určité správanie predstavuje zneužitie, a o trvanie pozastavenia.

Článok 31

Dodržiavanie predpisov už v štádiu návrhu

1.   Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečia, aby jeho online rozhranie bolo navrhnuté a usporiadané tak, aby obchodníci mohli podľa uplatniteľného práva Únie plniť svoje povinnosti týkajúce sa predzmluvných informácií a informácií o bezpečnosti výrobkov.

Dotknutý poskytovateľ predovšetkým zabezpečí, aby jeho online rozhranie umožňovalo obchodníkom poskytovať informácie o mene/názve, adrese, telefónnom čísle a e-mailovej adrese hospodárskeho subjektu v zmysle článku 3 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/1020 a iných právnych predpisov Únie.

2.   Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečí, aby jeho online rozhranie bolo navrhnuté a usporiadané tak, aby obchodníkom umožňovalo poskytovať aspoň:

a)

informácie potrebné na jasnú a jednoznačnú identifikáciu výrobkov alebo služieb propagovaných alebo ponúkaných spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii prostredníctvom služieb poskytovateľov;

b)

akýkoľvek znak identifikujúci obchodníka, ako je ochranná známka, symbol alebo logo a

c)

prípadne informácie týkajúce sa označovania a značenia v súlade s pravidlami uplatniteľného práva Únie v oblasti bezpečnosti a súladu výrobkov.

3.   Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku vynaložia maximálne úsilie na posúdenie toho, či takíto obchodníci poskytli informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 predtým, ako im umožní ponúkať ich výrobky alebo služby na uvedených platformách. Po tom, ako poskytovateľ umožní obchodníkovi ponúkať výrobky a služby na svojej online platforme umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi, vynaloží primerané úsilie na náhodnú kontrolu v akejkoľvek oficiálnej, voľne prístupnej a strojovo čitateľnej online databáze alebo online rozhraní, či ponúkané výrobky alebo služby boli identifikované ako nezákonné.

Článok 32

Právo na informácie

1.   Ak sa poskytovateľ online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku dozvie bez ohľadu na použité prostriedky, že obchodník ponúkal nezákonný výrobok alebo službu spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii prostredníctvom jeho služieb, uvedený poskytovateľ informuje, pokiaľ má ich kontaktné údaje, spotrebiteľov, ktorí si kúpili nezákonný výrobok alebo službu prostredníctvom jeho služieb o:

a)

skutočnosti, že výrobok alebo služba sú nezákonné;

b)

totožnosti obchodníka a

c)

akýchkoľvek relevantných prostriedkoch nápravy.

Povinnosť stanovená v prvom pododseku sa obmedzuje na nákup nezákonných výrobkov alebo služieb za posledných šesť mesiacov od okamihu, keď sa poskytovateľ dozvedel o nezákonnosti.

2.   Ak v situácii uvedenej v odseku 1 poskytovateľ online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku nemá kontaktné údaje všetkých dotknutých spotrebiteľov, uvedený poskytovateľ na svojom online rozhraní zverejní a ľahko sprístupní informácie týkajúce sa nezákonného výrobku alebo služby, totožnosti obchodníka a akýchkoľvek relevantných prostriedkoch nápravy.

ODDIEL 5

Dodatočné povinnosti poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov na riadenie systémových rizík

Článok 37

Nezávislý audit

1.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov sa aspoň raz ročne na vlastné náklady podrobia nezávislému auditu s cieľom posúdiť dodržiavanie:

a)

povinností stanovených v kapitole III;

b)

všetkých záväzkov prijatých podľa kódexov správania uvedených v článkoch 45 a 46 a krízových protokolov uvedených v článku 48.

2.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poskytujú organizáciám vykonávajúcim audit podľa tohto článku súčinnosť a pomoc potrebnú na to, aby mohli tieto audity vykonávať účinne, efektívne a načas, a to aj tým, že im poskytnú prístup k všetkým relevantným údajom a do všetkých relevantných priestorov a zodpovedajú ústne alebo písomné otázky. Zdržia sa obmedzovania, neprimeraného ovplyvňovania alebo narušovania výkonu auditu.

Takéto audity zabezpečia dostatočnú úroveň dôvernosti a zachovanie služobného tajomstva v súvislosti s informáciami nadobudnutými od poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a tretích strán v súvislosti s auditom, a to aj po jeho skončení. Splnenie tejto požiadavky však nesmie nepriaznivo ovplyvniť vykonávanie auditov a iných ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení o transparentnosti, dohľade a presadzovaní. Ak je to potrebné na účely informovania o transparentnosti podľa článku 42 ods. 4, k správe z auditu a správe o výkone odporúčaní auditu uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku sa priložia verzie, ktoré neobsahujú žiadne informácie, ktoré by sa mohli odôvodnene považovať za dôverné.

3.   Audity vykonávané podľa odseku 1 uskutočňujú organizácie, ktoré:

a)

sú nezávislé od poskytovateľa dotknutých veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a akejkoľvek právnickej osoby prepojenej s uvedeným poskytovateľom a nie sú s nimi v žiadnom konflikte záujmov; najmä:

i)

počas 12 mesiacov pred začatím auditu neposkytovali dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a žiadnej právnickej osobe prepojenej s uvedeným poskytovateľom žiadne neaudítorské služby súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom auditu, a zaviazala sa, že im do 12 mesiacov od ukončenia auditu takéto služby nebude poskytovať;

ii)

neposkytovali audítorské služby podľa tohto článku dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a žiadnej právnickej osobe prepojenej s uvedeným poskytovateľom v období dlhšom ako 10 po sebe nasledujúcich rokov;

iii)

nevykonávali audit výmenou za poplatky, ktoré závisia od výsledku auditu;

b)

majú preukázateľné odborné znalosti v oblasti riadenia rizík, technickú spôsobilosť a spôsobilosti;

c)

majú preukázanú objektívnosť a profesionálnu etiku, najmä na základe dodržiavania kódexov postupov alebo vhodných noriem.

4.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zabezpečia, že organizácie, ktoré audity vykonávajú, vypracujú správu z auditu za každý audit. Uvedená správa je odôvodnená v písomnej podobe a musí obsahovať aspoň:

a)

názov, adresu a elektronické kontaktné miesto poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ktorý je predmetom auditu, ako aj obdobie, ktorého sa audit týka;

b)

názov a adresu organizácie alebo organizácií vykonávajúcich audit;

c)

vyhlásenie o záujmoch;

d)

opis konkrétnych prvkov, ktoré boli predmetom auditu, a použitej metodiky;

e)

opis a zhrnutie hlavných zistení vyplývajúcich z auditu;

f)

zoznam tretích strán, s ktorými sa viedli porady v rámci auditu;

g)

stanovisko audítora k tomu, či poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ktorý je predmetom auditu, dodržiaval povinnosti a záväzky uvedené v odseku 1, a to „kladné“, „kladné s pripomienkami“ alebo „záporné“;

h)

ak stanovisko audítora nie je „kladné“, operatívne odporúčania týkajúce sa konkrétnych opatrení na dosiahnutie súladu a predpokladaný časový rámec na dosiahnutie súladu.

5.   Ak organizácia vykonávajúca audit nebola schopná vykonať audit určitých konkrétnych prvkov alebo vyjadriť audítorské stanovisko na základe svojich zistení, v správe z auditu uvedie vysvetlenie okolností a dôvodov, prečo uvedené prvky nemohli byť predmetom auditu.

6.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktorí dostanú správu z auditu a táto správa nie je „kladná“, náležite zohľadnia operatívne odporúčania, ktoré im boli určené, a prijmú potrebné opatrenia na ich vykonanie. Do jedného mesiaca od prijatia odporúčaní prijmú správu o vykonávaní odporúčaní auditu, v ktorej uvedené opatrenia stanovia. V prípadoch, keď operatívne odporúčania nevykonajú, uvedú v správe o vykonávaní odporúčaní auditu dôvody, prečo ich nevykonali, a stanovia alternatívne opatrenia, ktoré prípadne prijali na riešenie akýchkoľvek zistených prípadov nesúladu.

7.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 87 prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel potrebných na vykonávanie auditov podľa tohto článku, najmä pokiaľ ide o nevyhnutné pravidlá týkajúce sa procesných krokov, metodiky auditu a vzorové správy z auditu vykonávaného podľa tohto článku. V uvedených delegovaných aktoch sa zohľadnia všetky dobrovoľné audítorské štandardy uvedené v článku 44 ods. 1 písm. e).

Článok 41

Útvar pre súlad s predpismi

1.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zriadia útvar pre súlad s predpismi, ktorý je nezávislý od ich prevádzkových útvarov a tvorí ho jeden alebo viacero pracovníkov zodpovedných za súlad s predpismi vrátane vedúceho útvaru pre súlad s predpismi. Uvedený útvar pre súlad s predpismi musí mať dostatočnú právomoc, vážnosť a zdroje, ako aj prístup k riadiacemu orgánu poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača na účely monitorovania súladu uvedeného poskytovateľa s týmto nariadením.

2.   Riadiaci orgán poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača zabezpečí, aby pracovníci zodpovední za súlad s predpismi mali odbornú kvalifikáciu, znalosti, skúsenosti a schopnosti potrebné na plnenie úloh uvedených v odseku 3.

Riadiaci orgán poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača zabezpečí, aby vedúci útvaru pre súlad s predpismi bol nezávislým vyšším riadiacim pracovníkom s osobitnou zodpovednosťou za útvar pre súlad s predpismi.

Vedúci útvaru pre súlad s predpismi podlieha priamo riadiacemu orgánu poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a môže vyjadrovať znepokojenie a tento orgán upozorniť v prípade, že riziká uvedené v článku 34 alebo nedodržiavanie tohto nariadenia ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, a to bez toho, aby boli dotknuté povinnosti riadiaceho orgánu v rámci jeho funkcií dohľadu a riadenia.

Vedúci útvaru pre súlad s predpismi nesmie byť odvolaný bez predchádzajúceho súhlasu riadiaceho orgánu poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača.

3.   Pracovníci zodpovední za súlad s predpismi majú tieto úlohy:

a)

spolupracovať na účely tohto nariadenia s koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia a s Komisiou;

b)

zabezpečovať, aby sa všetky riziká uvedené v článku 34 identifikovali a riadne nahlasovali a aby sa prijímali odôvodnené, primerané a účinné opatrenia na zmiernenie rizík podľa článku 35;

c)

organizovať činnosti poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača súvisiace s nezávislým auditom podľa článku 37 a dohliadať na ne;

d)

informovať vedenie a zamestnancov poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača o relevantných povinnostiach podľa tohto nariadenia a poskytovať im poradenstvo;

e)

monitorovať súlad poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača s jeho povinnosťami podľa tohto nariadenia;

f)

v prípade potreby monitorovať, či poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača dodržiava záväzky prijaté na základe kódexov správania podľa článkov 45 a 46 alebo krízových protokolov podľa článku 48.

4.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov oznámia koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii meno a kontaktné údaje vedúceho útvaru pre súlad s predpismi.

5.   Riadiaci orgán poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača vymedzuje riadiace mechanizmy poskytovateľa, ktorými sa zabezpečuje nezávislosť útvaru súladu s predpismi, ako aj rozdelenie zodpovednosti v organizácii poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, predchádzanie konfliktom záujmov a fundované riadenie systémových rizík identifikovaných podľa článku 34, dohliada na ich vykonávanie a zodpovedá za ne.

6.   Riadiaci orgán schvaľuje a pravidelne aspoň raz ročne prehodnocuje stratégie a politiky prijímania, riadenia, monitorovania a zmierňovania rizík identifikovaných podľa článku 34, ktorým veľmi veľká online platforma alebo veľmi veľký internetový vyhľadávač sú alebo by mohli byť vystavené.

7.   Riadiaci orgán venuje dostatok času zvažovaniu opatrení súvisiacich s riadením rizík. Aktívne sa zapája do rozhodnutí týkajúcich sa riadenia rizík a zabezpečuje, aby boli na riadenie rizík identifikovaných v súlade s článkom 34 vyčlenené primerané zdroje.

Článok 44

Normy

1.   Komisia konzultuje s výborom a podporuje a presadzuje vypracovanie a vykonávanie dobrovoľných noriem stanovených príslušnými európskymi a medzinárodnými normalizačnými orgánmi aspoň pre:

a)

elektronické predkladanie oznámení podľa článku 16;

b)

šablóny, návrh a procesné normy na komunikáciu s príjemcami služby používateľsky ústretovým spôsobom o obmedzeniach vyplývajúcich z obchodných podmienok a ich zmien;

c)

elektronické predkladanie oznámení dôveryhodnými nahlasovateľmi podľa článku 22, a to aj prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní;

d)

špecifické rozhrania vrátane aplikačných programovacích rozhraní na uľahčenie plnenia povinností stanovených v článkoch 39 a 40;

e)

audit veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov podľa článku 37;

f)

interoperabilitu archívov reklamy uvedených v článku 39 ods. 2;

g)

prenos údajov medzi sprostredkovateľmi reklamy na podporu povinností týkajúcich sa transparentnosti podľa článku 26 písm. b), c) a d);

h)

technické opatrenia, ktoré umožnia plnenie povinností súvisiacich s reklamou obsiahnutých v tomto nariadení vrátane povinností súvisiacich s výrazným označením reklám a komerčných oznámení uvedených v článku 26;

i)

výber rozhraní a prezentácia informácií o hlavných parametroch rôznych typov odporúčacích systémov podľa článkov 27 a 38;

j)

normy cielených opatrení na ochranu maloletých na internete.

2.   Komisia podporuje aktualizáciu noriem vzhľadom na technologický vývoj a správanie dotknutých príjemcov služieb. Relevantné informácie o aktualizácii noriem musia byť verejne dostupné a ľahko prístupné.

Článok 45

Kódexy správania

1.   S cieľom prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia Komisia a výbor podporujú a uľahčujú vypracovanie dobrovoľných kódexov správania na úrovni Únie, pričom zohľadňujú najmä osobitné výzvy spojené s bojom proti rôznym druhom nezákonného obsahu a riešením systémových rizík podľa práva Únie, najmä s právnymi predpismi pre hospodársku súťaž a ochranu osobných údajov.

2.   Ak sa vyskytne významné systémové riziko v zmysle článku 34 ods. 1, ktoré sa týka viacerých veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, Komisia môže podľa potreby vyzvať dotknutých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo dotknutých poskytovateľov veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, a ďalších poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem, veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, online platforiem a ďalších sprostredkovateľských služieb, ako aj relevantné príslušné orgány, organizácie občianskej spoločnosti a iné relevantné zainteresované strany, aby sa zapojili do vypracovania kódexov správania, v ktorých sa okrem iného stanovia záväzky prijať konkrétne opatrenia na zmiernenie rizík, ako aj rámec pravidelného podávania správ o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch.

3.   Pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 sa Komisia, výbor a prípadne iné orgány zamerajú na zabezpečenie toho, aby sa v kódexoch správania jasne stanovili ich konkrétne ciele, aby obsahovali kľúčové ukazovatele výkonnosti na meranie dosahovania týchto cieľov a aby sa v nich náležite zohľadnili potreby a záujmy všetkých zainteresovaných strán na úrovni Únie, a najmä občanov. Komisia a výbor sa tiež zamerajú na zabezpečenie toho, aby účastníci pravidelne podávali Komisii a svojim koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia správy o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch meraných na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré obsahujú. Pri kľúčových ukazovateľoch výkonnosti a záväzkoch týkajúcich sa podávania správ sa zohľadňujú rozdiely vo veľkosti a kapacite jednotlivých účastníkov.

4.   Komisia a výbor posúdia, či kódexy správania vyhovujú účelom uvedený v odsekoch 1 a 3, a dosahovanie ich cieľov pravidelne monitorujú a vyhodnocujú s ohľadom na kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré by mohli obsahovať. Svoje závery zverejnia.

Komisia a výbor tiež podporujú a uľahčujú pravidelnú revíziu a úpravu kódexov správania.

V prípade systematického porušovania kódexov správania môžu Komisia a výbor vyzvať ich signatárov, aby vykonali potrebné opatrenia.

Článok 46

Kódex správania pre online reklamu

1.   Komisia podporuje a uľahčuje vypracovanie dobrovoľných kódexov správania na úrovni Únie poskytovateľmi online platforiem a ďalšími relevantnými poskytovateľmi služieb, ako sú poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy, inými subjektami zapojenými do hodnotového reťazca programatickej reklamy alebo organizáciami zastupujúcimi príjemcov služby a organizáciami občianskej spoločnosti alebo relevantnými orgánmi, s cieľom prispieť k väčšej transparentnosti pre subjekty v hodnotovom reťazci online reklamy nad rámec požiadaviek stanovených v článkoch 26 a 39.

2.   Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby boli kódexy správania zamerané na účinný prenos informácií pri plnom rešpektovaní práv a záujmov všetkých zúčastnených strán ako aj konkurenčného, transparentného a spravodlivého prostredia v oblasti online reklamy podľa práva Únie a vnútroštátneho práva, najmä podľa právnych predpisov pre hospodársku súťaž a ochranu súkromia a osobných údajov. Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby sa kódexy správania vzťahovali aspoň na:

a)

prenos informácií, ktoré majú k dispozícii poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy, príjemcom služby týkajúci sa požiadaviek stanovených v článku 26 ods. 1 písm. b), c) a d);

b)

prenos informácií, ktoré majú k dispozícii poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy, do archívov podľa článku 39;

c)

zmysluplné informácie o speňažení údajov.

3.   Komisia podporí vypracovanie kódexov správania do 18. februára 2025 a ich uplatňovanie do 18. augusta 2025.

4.   Všetky subjekty v hodnotovom reťazci online reklamy uvedenom v odseku 1 Komisia podporí, aby prijali záväzky uvedené v kódexoch správania a dodržiavali ich.

Článok 49

Príslušné orgány a koordinátori digitálnych služieb

1.   Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (ďalej len „príslušné orgány“).

2.   Za svojho koordinátora digitálnych služieb určí každý členský štát jeden z príslušných orgánov. Koordinátor digitálnych služieb je zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia v danom členskom štáte, pokiaľ dotknutý členský štát nevyhradil niektoré konkrétne úlohy alebo segment iným príslušným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb je v každom prípade zodpovedný za zabezpečenie koordinácie týchto záležitostí na vnútroštátnej úrovni a za prínos k účinnému a konzistentnému dohľadu a presadzovaniu tohto nariadenia v celej Únii.

Na tento účel koordinátori digitálnych služieb spolupracujú navzájom, s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, výborom a Komisiou bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov zabezpečiť mechanizmy spolupráce a pravidelnú výmenu názorov medzi koordinátorom digitálnych služieb a inými vnútroštátnymi orgánmi, ak je to relevantné pre plnenie ich príslušných úloh.

Ak členský štát okrem koordinátora digitálnych služieb určí jeden alebo viac príslušných orgánov, zabezpečí, aby boli príslušné úlohy týchto orgánov a koordinátora digitálnych služieb jasne vymedzené a aby pri plnení svojich úloh úzko a účinne spolupracovali.

3.   Členské štáty určia koordinátora digitálnych služieb do 17. februára 2024.

Členské štáty zverejnia a Komisii a výboru oznámia názov svojho príslušného orgánu určeného za koordinátora digitálnych služieb a informácie o tom, ako ho možno kontaktovať. Dotknutý členský štát oznámi Komisii aj výboru názvy ostatných príslušných orgánov uvedených v odseku 2, ako aj ich príslušné úlohy.

4.   Ustanovenia vzťahujúce sa na koordinátorov digitálnych služieb stanovené v článkoch 50, 51 a 56 sa vzťahujú aj na všetky ostatné príslušné orgány, ktoré členské štáty určia podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 51

Právomoci koordinátorov digitálnych služieb

1.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto vyšetrovacie právomoci:

a)

právomoc požadovať od týchto poskytovateľov, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno primerane predpokladať, že sú informovaní o podozrení z porušenia tohto nariadenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity uvedené v článku 37 a článku 75 ods. 2, aby takéto informácie poskytli bez zbytočného odkladu;

b)

právomoc vykonávať kontroly v akýchkoľvek priestoroch, ktoré títo poskytovatelia alebo tieto osoby používajú na účely súvisiace s svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte alebo iné orgány verejnej moci, a to s cieľom preskúmať, zadržať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií v súvislosti s podozrenia z porušenia v akejkoľvek forme bez ohľadu na pamäťové médium;

c)

právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo týchto osôb, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia predpisov, a s ich súhlasom zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

2.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, tieto právomoci v oblasti presadzovania práva:

a)

právomoc akceptovať záväzky, ktoré títo poskytovatelia ponúkajú v súvislosti s dodržovaním tohto nariadenia, a stanoviť, aby boli tieto záväzky záväzné;

b)

právomoc nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušovaniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania právnych predpisov alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

c)

právomoc ukladať pokuty podľa článku 52 za nedodržanie tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte;

d)

právomoc ukladať pravidelné penále podľa článku 52 alebo o to požiadať justičný orgán vo svojom členskom štáte, aby sa zabezpečilo ukončenie porušovania v súlade s príkazom vydaným podľa písmena b) tohto pododseku, alebo za nesplnenie ktoréhokoľvek z vyšetrovacích príkazov vydaných podľa odseku 1 tohto článku;

e)

právomoc prijímať primerané predbežné opatrenia alebo požiadať príslušný justičný orgán, aby tak urobil s cieľom vyvarovať sa rizika vážnej ujmy.

Pokiaľ ide o písmená c) a d) prvého pododseku, majú koordinátori digitálnych služieb právomoci v oblasti presadzovania práva stanovené v týchto písmenách aj vo vzťahu k ďalším osobám uvedeným v odseku 1, a to za nedodržanie ktoréhokoľvek z príkazov, ktoré im boli vydané podľa uvedeného odseku. Tieto právomoci presadzovania práva vykonávajú len vtedy, ak uvedeným ďalším osobám včas poskytli všetky relevantné informácie týkajúce sa takýchto príkazov, a to aj informácie o príslušnej lehote, pokutách alebo pravidelné penále, ktoré možno uložiť za nedodržanie predpisov, ako aj o prostriedkoch nápravy.

3.   Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia, majú tiež koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, v prípade, že sa na ukončenie porušovania právnych predpisov vyčerpali všetky ostatné právomoci podľa tohto článku a porušovanie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej sa nemožno vyhnúť výkonom iných právomocí dostupných v rámci práva Únie alebo vnútroštátneho práva, právomoc prijať tieto opatrenia:

a)

požadovať od riadiaceho orgánu týchto poskytovateľov bez zbytočného odkladu, aby v primeranej lehote preskúmal situáciu a prijal a predložil akčný plán, v ktorom stanoví opatrenia potrebné na ukončenie porušovania právnych predpisov, zabezpečil, aby poskytovateľ tieto opatrenia prijal, a informoval o prijatých opatreniach;

b)

ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb dostatočne nesplnil požiadavky uvedené v písmene a), že porušenie nebolo napravené alebo pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu a že uvedené porušenie predstavuje trestný čin ohrozujúci život alebo bezpečnosť osôb, požiada príslušný justičný orgán svojho členského štátu, aby nariadil dočasné obmedzenie prístupu príjemcov k službe, ktorej sa porušenie týka, alebo len ak to nie je technicky možné, k online rozhraniu poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, na ktorom k porušeniu došlo.

Okrem prípadov, v ktorých koná na žiadosť Komisie uvedenú v článku 82, koordinátor digitálnych služieb pred predložením žiadosti uvedenej v prvom pododseku písm. b) tohto odseku vyzve zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva týždne, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a uvedie ich plánovaného adresáta alebo adresátov. Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, plánovaný adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukáže oprávnený záujem, majú právo zúčastniť sa na konaní pred príslušným justičným orgánom. Každé nariadené opatrenie musí byť primerané povahe, závažnosti, opakovanie výskytu a trvaniu porušenia bez toho, aby zbytočne obmedzovalo prístup príjemcov dotknutej služby k zákonným informáciám.

Obmedzenie prístupu je ohraničené na obdobie štyroch týždňov, pričom príslušný justičný orgán môže vo svojom príkaze umožniť koordinátorovi digitálnych služieb predĺžiť túto lehotu o ďalšie obdobia rovnakej dĺžky s výhradou maximálneho počtu predĺžení stanoveného týmto justičným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb predĺži lehotu, len ak sa domnieva, že vzhľadom na práva a záujmy všetkých strán dotknutých týmto obmedzením a všetky relevantné okolnosti vrátane akýchkoľvek informácií, ktoré mu poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukázala oprávnený záujem, môžu poskytnúť, boli splnené obe tieto podmienky:

a)

poskytovateľ sprostredkovateľských služieb neprijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania právnych predpisov;

b)

dočasné obmedzenie neprimerane neobmedzuje prístup príjemcov služby k zákonným informáciám vzhľadom na počet dotknutých príjemcov a existenciu primeraných a ľahko dostupných iných možností.

Ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že podmienky stanovené v treťom pododseku písmenách a) a b) boli splnené, ale už nemôže predĺžiť lehotu podľa tretieho pododseku, predloží príslušnému justičnému orgánu novú žiadosť uvedenú v prvom pododseku písm. b).

4.   Právomocami uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3 nie je dotknutý oddiel 3.

5.   Opatrenia, ktoré prijali koordinátori digitálnych služieb pri výkone svojich právomocí uvedených v odsekoch 1, 2 a 3, musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, najmä vzhľadom na povahu, závažnosť, opakovanie výskytu a trvanie porušenia alebo údajného porušenia právnych predpisov, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, a prípadne na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

6.   Členské štáty stanovia osobitné podmienky a postupy pre výkon právomocí podľa odsekov 1, 2 a 3 a zabezpečia, aby každý výkon týchto právomocí podliehal primeraným zárukám stanoveným v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s chartou a všeobecnými zásadami práva Únie. Uvedené opatrenia sa najmä prijímajú výlučne podľa práva na rešpektovanie súkromného života a práva na obhajobu vrátane práva na vypočutie a na prístup k spisu, s výhradou práva na účinný súdny prostriedok nápravy pre všetky dotknuté strany.

Článok 60

Spoločné vyšetrovanie

1.   Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia môže začať a viesť spoločné vyšetrovanie za účasti jedného alebo viacerých dotknutých koordinátorov digitálnych služieb:

a)

z vlastnej iniciatívy na vyšetrenie údajného porušenie tohto nariadenia zo strany daného poskytovateľa sprostredkovateľských služieb vo viacerých členských štátoch za účasti dotknutých koordinátorov digitálnych služieb; alebo

b)

na odporúčanie výboru, ktorý koná na žiadosť aspoň troch koordinátorov digitálnych služieb, pričom na základe odôvodneného podozrenia tvrdí, že sa konkrétny poskytovateľ sprostredkovateľských služieb dopustil porušenia predpisov, ktoré má vplyv na príjemcov služby v ich členských štátoch.

2.   Ktorýkoľvek koordinátor digitálnych služieb, ktorý preukáže oprávnený záujem zúčastniť sa na spoločnom vyšetrovaní podľa odseku 1, môže o to požiadať. Spoločné vyšetrovanie sa ukončí do troch mesiacov od jeho začatia, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.

Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia oznámi všetkým koordinátorom digitálnych služieb, Komisii a výboru svoje predbežné stanovisko k údajnému porušeniu najneskôr jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v prvom pododseku. V predbežnom stanovisku sa zohľadnia názory všetkých ostatných koordinátorov digitálnych služieb, ktorí sa zúčastnili na spoločnom vyšetrovaní. V prípade potreby sa v tomto predbežnom stanovisku uvedú aj plánované opatrenia na presadenie práva.

3.   Výbor môže vec postúpiť Komisii podľa článku 59, ak:

a)

koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia neposkytol svoje predbežné stanovisko v lehote stanovenej v odseku 2;

b)

výbor zásadne nesúhlasí s predbežným stanoviskom, ktoré poskytol koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia; alebo

c)

koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia urýchlene nezačal spoločné vyšetrovanie na základe odporúčania výboru podľa odseku 1 písm. b).

4.   Pri výkone spoločného vyšetrovania koordinátori digitálnych služieb navzájom úzko a v dobrej viere spolupracujú, pričom podľa potreby zohľadňujú informácie koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia a odporúčanie výboru. Koordinátori digitálnych služieb v mieste určenia, ktorí sa zúčastňujú spoločného vyšetrovania, sú na žiadosť koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia alebo po porade s ním oprávnení vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 51 ods. 1 vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorých sa údajné porušenie týka, pokiaľ ide o informácie a priestory nachádzajúce sa na ich území.

ODDIEL 3

Európsky výbor pre digitálne služby

Článok 66

Začatie konania zo strany Komisie a spolupráca pri vyšetrovaní

1.   Komisia môže začať konanie s cieľom možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 73 a 74 v súvislosti s príslušným správaním poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, v prípade ktorého má Komisia podozrenie, že porušil niektoré z ustanovení tohto nariadenia.

2.   Ak sa Komisia rozhodne začať konanie podľa odseku 1 tohto článku, oznámi to všetkým koordinátorom digitálnych služieb a výboru prostredníctvom systému na výmenu informácií uvedenom v článku 85, ako aj dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača.

Koordinátori digitálnych služieb po prijatí informácií o začatí konania bez zbytočného odkladu postúpia Komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii o predmetnom porušení predpisov.

Začatie konania podľa odseku 1 tohto článku zo strany Komisie zbavuje koordinátora digitálnych služieb, prípadne ktorýkoľvek príslušný orgán, jeho právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia podľa článku 56 ods. 4 a presadzovať ho.

3.   Komisia môže pri výkone svojich vyšetrovacích právomocí podľa tohto nariadenia požiadať o individuálnu alebo spoločnú podporu koordinátorov digitálnych služieb, ktorých sa týka podozrenie z porušenia, vrátane koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia. Koordinátori digitálnych služieb, ktorým bola takáto žiadosť doručená, a akýkoľvek iný príslušný orgán, pokiaľ sa naň koordinátor digitálnych služieb obrátil, lojálne a načas spolupracujú s Komisiou a sú oprávnení vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 51 ods. 1 v súvislosti s poskytovateľom veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača podľa žiadosti, ak sa informácie, osoby a priestory nachádzajú na území ich členského štátu.

4.   Komisia poskytuje koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a výboru všetky relevantné informácie o výkone právomocí uvedených v článkoch 67 až 72 a informuje ich o predbežných zisteniach podľa článku 79 ods. 1. Výbor predloží Komisii svoje stanoviská k uvedeným predbežným zisteniam v lehote stanovenej podľa článku 79 ods. 2. Komisia vo svojom rozhodnutí v čo najväčšej miere zohľadní všetky stanoviská výboru.

Článok 69

Právomoc vykonávať kontroly

1.   V záujme plnenia úloh, ktoré jej prislúchajú podľa tohto oddielu, môže Komisia vykonávať všetky potrebné kontroly v priestoroch dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby uvedenej v článku 67 ods. 1.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie kontroly sú splnomocnené:

a)

vstupovať do všetkých priestorov, na pozemky a do všetkých dopravných prostriedkov dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby;

b)

nahliadať do účtovných kníh a iných záznamov súvisiacich s poskytovaním dotknutej služby bez ohľadu na to, na akom médiu sú uložené;

c)

vyhotovovať alebo získavať kópie alebo výňatky z takýchto účtovných kníh alebo iných záznamov;

d)

požadovať od poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby, aby poskytli prístup a vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, informačnom systéme, algoritmoch, manipulácii s údajmi a obchodných postupoch, a poskytnuté vysvetlenia zaznamenávať alebo dokumentovať;

e)

zapečatiť akékoľvek priestory používané na účely súvisiace s obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby, ako aj účtovné alebo iné záznamy, a to na obdobie a v rozsahu potrebných na kontrolu;

f)

požiadať ktoréhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej osoby o vysvetlenie skutočností alebo dokumentov súvisiacich s predmetom a účelom kontroly a odpovede zaznamenávať;

g)

klásť všetkým zástupcom alebo zamestnancom otázky súvisiace s predmetom a účelom kontroly a odpovede zaznamenávať.

3.   Kontroly sa môžu vykonávať s pomocou audítorov alebo znalcov menovaných Komisiou podľa článku 72 ods. 2 a koordinátora digitálnych služieb alebo iných príslušných vnútroštátnych orgánov členského štátu, na ktorého území sa kontrola vykonáva.

4.   Ak účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s poskytovaním dotknutej služby sú neúplné alebo že odpovede na otázky podľa odseku 2 tohto článku sú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce, úradníci a iné sprevádzajúce osoby určené Komisiou na vykonávanie kontroly uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sa uvádza predmet a účel kontroly a sankcie podľa článkov 74 a 76. Komisia o tom v dostatočnom predstihu pred kontrolou informuje koordinátora digitálnych služieb členského štátu, na území ktorého sa má táto kontrola vykonať.

5.   Počas kontrol úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou, audítori a znalci menovaní Komisiou, koordinátor digitálnych služieb alebo iné príslušné orgány členského štátu, na území ktorého sa kontrola vykonáva, môžu od poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby požadovať, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, informačnom systéme, algoritmoch, zaobchádzaní s údajmi, podnikovej stratégii a správaní a môžu sa s otázkami obrátiť na svojich kľúčových zamestnancov.

6.   Dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo iná fyzická či právnická osoba sú povinní podrobiť sa kontrole nariadenej rozhodnutím Komisie. V rozhodnutí musí byť uvedený predmet a účel kontroly, stanovený dátum jej začatia, a musia v ňom byť uvedené sankcie podľa článkov 74 a 76, ako aj právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie. Komisia sa pred prijatím uvedeného rozhodnutia poradí s koordinátorom digitálnych služieb členského štátu, na ktorého území sa má kontrola vykonať.

7.   Úradníci a iné osoby poverené alebo menované koordinátorom digitálnych služieb členského štátu, na ktorého území sa má kontrola vykonať, na žiadosť koordinátora digitálnych služieb alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a iným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou v súvislosti s kontrolou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci uvedené v odseku 2.

8.   Ak úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo iná dotknutá osoba sa bránia kontrole nariadenej podľa tohto článku, členský štát, na území ktorého sa má kontrola vykonať, im na žiadosť uvedených úradníkov alebo iných sprevádzajúcich osôb a v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu poskytnú potrebnú pomoc, a to v prípade potreby vo forme donucovacích opatrení prijatých príslušným orgánom presadzovania práva podľa daného vnútroštátneho práva, aby mohli kontrolu vykonať.

9.   Ak si pomoc stanovená v odseku 8 vyžaduje povolenie vnútroštátneho justičného orgánu v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, o takéto povolenie požiada koordinátor digitálnych služieb tohto členského štátu na žiadosť úradníkov a iných sprevádzajúcich osôb poverených Komisiou. Žiadosťou o takéto povolenie môže byť aj žiadosť o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 9, vnútroštátny justičný orgán, ktorému bola vec predložená, skontroluje pravosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje kontrola, a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neúmerné. Pri vykonávaní takéhoto overovania môže vnútroštátny justičný orgán požiadať Komisiu priamo alebo prostredníctvom koordinátorov digitálnych služieb dotknutého členského štátu o podrobné vysvetlenia najmä tie, ktoré sa týkajú dôvodov, na základe ktorých má Komisia podozrenie z porušenia tohto nariadenia, závažnosti podozrenia z porušenia a povahy účasti poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inej dotknutej osoby. Vnútroštátny justičný orgán však nesmie spochybniť potrebu kontroly ani požadovať informácie zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie.

Článok 83

Vykonávacie akty súvisiace so zásahom Komisie

Komisia môže v súvislosti so svojím zásahom podľa tohto oddielu prijať vykonávacie akty týkajúce sa praktických opatrení, pokiaľ ide o:

a)

konania podľa článkov 69 a 72;

b)

vypočutia stanovené v článku 79;

c)

dohodu o sprístupnení informácií stanovenú v článku 79.

Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia podľa prvého odseku tohto článku Komisia zverejní jeho návrh a vyzve všetky zúčastnené strany, aby v ňom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, predložili pripomienky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88.

ODDIEL 5

Spoločné ustanovenia o presadzovaní predpisov

Článok 87

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 24, 33, 37, 40 a 43 sa Komisii udeľuje na päť rokov od 16. novembra 2022. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 24, 33, 37, 40 a 43 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 24, 33, 37, 40 a 43 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 93

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje od 17. februára 2024.

Článok 24 ods. 2, 3 a 6, článok 33 ods. 3 až 6, článok 37 ods. 7, článok 40 ods. 13, článok 43 a kapitola IV oddiely 4, 5 a 6 sa však uplatňujú od 16. novembra 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. októbra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 70.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2022.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 z 20. júna 2019 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1232 zo 14. júla 2021 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (Ú. v. EÚ L 274, 30.7.2021, s. 41).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(19)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(25)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodnik, malý a stredný podnik (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(30)  Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(35)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(37)  Ú. v. EÚ C 149, 27.4.2021, s. 3.

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(39)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(40)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(41)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).


whereas
keyboard_arrow_down