search

keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

 BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/2065 SK cercato: 'konanie' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index konanie:


whereas konanie:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1467

 

Článok 10

Príkazy na poskytnutie informácií

1.   Po prijatí príkazu na poskytnutie konkrétnej informácie o jednom alebo viacerých konkrétnych jednotlivých príjemcoch služby, ktorý vydali príslušné vnútroštátne justičné alebo správne orgány na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán, ktorý je v príkaze uvedený, o jeho prijatí a o tom, ako bol príkaz vykonaný, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

a)

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)

odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)

identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iii)

jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať konkrétneho príjemcu alebo príjemcov, o ktorých sa požadujú informácie, ako napríklad jeden alebo viacero názvov účtov alebo jedinečných identifikátorov,

iv)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

v)

informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby,

vi)

v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o vykonaní príkazov;

b)

v uvedenom príkaze sa vyžaduje od poskytovateľa len poskytnutie informácií, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou;

c)

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov, na ktorom sa orgán vydávajúci príkaz a poskytovateľ dvojstranne dohodli, a to do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11;ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom jazyku, na ktorom sa dvojstranne dohodlo, môže sa zaslať v jazyku orgánu, ktorý ho vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň tých prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3.   Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, pokiaľ ide o vykonanie uvedeného príkazu, koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4.   Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým koordinátorom digitálnych služieb.

5.   Najneskôr v čase vykonania príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie a existujúce možnosti nápravy v súlade s odsekom 2.

6.   Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy občianskeho práva procesného a trestného práva procesného.

KAPITOLA III

POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

ODDIEL 1

Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 15

Povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podávať správy o transparentnosti

1.   Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sprístupnia verejnosti v strojovo čitateľnom formáte a ľahko dostupným spôsobom aspoň raz ročne v štandardizovanom a strojovo čitateľnom formáte a ľahko dostupným spôsobom zverejnia jasné, ľahko zrozumiteľné správy o akomkoľvek moderovaní obsahu, ktoré počas príslušného obdobia uskutočnili. Tieto správy podľa vhodnosti obsahujú najmä informácie o:

a)

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, počte príkazov prijatých od orgánov členských štátov vrátane príkazov vydaných v súlade s článkami 9 a 10 rozdelených podľa druhu dotknutého nezákonného obsahu, o členskom štáte, ktorý príkaz vydal, a mediáne času potrebnom na informovanie orgánu, ktorý príkaz vydal, alebo akéhokoľvek iného orgánu uvedeného v príkaze o jeho prijatí a na vykonanie príkazu;

b)

v prípade poskytovateľov hostingových služieb o počte oznámení predložených v súlade s článkom 16 rozdelených podľa druhu dotknutého údajne nezákonného obsahu, počte oznámení predložených dôveryhodnými nahlasovateľmi, akýchkoľvek opatreniach prijatých na základe týchto oznámení rozlíšených podľa toho, či sa opatrenie prijalo na základe zákona alebo obchodných podmienok poskytovateľa, počte oznámení spracovaných výlučne automatizovanými prostriedkami a o mediáne času potrebnom na prijatie opatrení;

c)

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb zmysluplné a zrozumiteľné informácie o moderovaní obsahu z vlastnej iniciatívy poskytovateľov vrátane používania automatizovaných nástrojov, opatrení prijatých na poskytovanie odbornej prípravy a pomoci osobám zodpovedným za moderovanie obsahu, počtu a druhu prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť informácií poskytovaných príjemcami služby, a schopnosti príjemcov poskytovať informácie prostredníctvom služby, ako aj o iných súvisiacich obmedzeniach služby; poskytnuté informácie sa delia podľa druhu nezákonného obsahu alebo porušenia obchodných podmienok poskytovateľa služieb, podľa metódy detekcie a druhu uplatneného obmedzenia;

d)

v prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb o počte sťažností prijatých prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností v súlade s obchodnými podmienkami poskytovateľa a okrem toho v prípade poskytovateľov online platforiem v súlade s článkom 20, základe týchto sťažností, rozhodnutiach prijatých v súvislosti s týmito sťažnosťami, mediáne času potrebnom na prijatie týchto rozhodnutí a počte prípadov, v ktorých boli tieto rozhodnutia zrušené;

e)

akomkoľvek použití automatizovaných prostriedkov na účely moderovania obsahu vrátane kvalitatívneho opisu, špecifikácie presných účelov, ukazovateľov presnosti a možnej chybovosti automatizovaných prostriedkov použitých pri plnení týchto účelov a akýchkoľvek uplatnených záruk.

2.   Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí sa považujú za mikropodniky alebo malé podniky, ako je vymedzené v odporúčaní 2003/361/ES, a ktorí nie sú veľmi veľkými online platformami v zmysle článku 33 tohto nariadenia.

3.   Na stanovenie vzorov, pokiaľ ide o formu, obsah a ďalšie podrobnosti správ podľa odseku 1 tohto článku vrátane harmonizovaných lehôt podávania správ, môže Komisia prijať vykonávacie akty. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 88.

ODDIEL 2

Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov hostingových služieb vrátane online platforiem

Článok 20

Vnútorný systém vybavovania sťažností

1.   Poskytovatelia online platforiem poskytujú príjemcom služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, počas obdobia najmenej šiestich mesiacov od rozhodnutia uvedeného v tomto odseku prístup k účinnému vnútornému systému vybavovania sťažností, ktorý im umožňuje elektronicky a bezplatne podávať sťažnosti proti rozhodnutiu poskytovateľa online platformy nekonať v nadväznosti na prijatie oznámenia alebo proti nasledujúcim rozhodnutiam prijatým poskytovateľom online platformy z dôvodov, že informácie poskytnuté príjemcami predstavujú nezákonný obsah alebo nie sú v súlade s jeho obchodnými podmienkami:

a)

rozhodnutia o tom, či odstrániť informácie alebo k nim znemožniť prístup, alebo obmedziť ich viditeľnosť;

b)

rozhodnutia o tom či, úplne alebo čiastočne pozastaviť alebo ukončiť poskytovanie služby príjemcom;

c)

rozhodnutia o tom, či zablokovať alebo zrušiť konto príjemcu;

d)

rozhodnutia o tom, či pozastaviť, ukončiť alebo inak obmedziť možnosť speňažovať informácie poskytnuté príjemcami.

2.   Obdobie najmenej šiestich mesiacov uvedené v odseku 1 začína plynúť dňom, keď je príjemca služby informovaný o rozhodnutí v súlade s článkom 16 ods. 5 alebo článkom 17.

3.   Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby ich vnútorné systémy vybavovania sťažností boli ľahko dostupné, používateľsky ústretové a umožňovali a uľahčovali podávanie dostatočne presných a primerane odôvodnených sťažností.

4.   Poskytovatelia online platforiem vybavujú sťažnosti podané prostredníctvom ich vnútorných systémov vybavovania sťažností včas, nediskriminačným spôsobom, dôsledne a nesvojvoľne. Ak sťažnosť obsahuje dostatočné dôvody na to, aby sa poskytovateľ online platformy domnieval, že jeho rozhodnutie nekonať na základe oznámenia je neopodstatnené alebo že informácie, ktorých sa sťažnosť týka, nie sú nezákonné a nie sú v rozpore s jej obchodnými podmienkami, alebo obsahuje informácie o tom, že konanie sťažovateľa neodôvodňuje prijaté opatrenie, svoje rozhodnutie podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu zruší.

5.   Poskytovatelia online platforiem bez zbytočného odkladu informujú sťažovateľov o ich odôvodnenom rozhodnutí v súvislosti s informáciami, ktorých sa sťažnosť týka a o možnosti mimosúdneho riešenia sporov podľa článku 21 a o iných dostupných prostriedkoch nápravy.

6.   Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby sa rozhodnutia uvedené v odseku 5 prijímali pod dohľadom primerane kvalifikovaného personálu, a nie iba na základe automatizovaných prostriedkov.

Článok 21

Mimosúdne riešenie sporov

1.   Príjemcovia služieb vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 20 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré neboli vyriešené prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Poskytovatelia online platforiem zabezpečia, aby informácie o možnosti príjemcov služby mať prístup k mimosúdnemu riešeniu sporov, ako sa uvádza v prvom pododseku, boli na ich online rozhraní ľahko dostupné, jasné a používateľsky ústretové.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu služby začať v ktoromkoľvek štádiu konanie s cieľom napadnúť rozhodnutia poskytovateľov online platforiem na súde v súlade s uplatniteľným právom.

2.   Obe strany v dobrej viere spolupracujú s vybraným certifikovaným orgánom mimosúdneho riešenia sporov s cieľom vyriešiť spor.

Poskytovatelia online platforiem môžu odmietnuť spolupracovať s takýmto orgánom mimosúdneho riešenia sporov, ak sa už vyriešil spor týkajúci sa rovnakých informácií a rovnakých dôvodov údajnej nezákonnosti obsahu alebo jeho nesúladu s obchodnými podmienkami.

Certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov nemá právomoc uložiť stranám záväzné riešenie sporu.

3.   Koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je orgán mimosúdneho riešenia sporov usadený, tento orgán na jeho žiadosť certifikuje na obdobie maximálne piatich rokov, ktoré možno obnoviť, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

je nestranný a nezávislý, a to aj finančne nezávislý, od poskytovateľov online platforiem a od príjemcov služieb poskytovaných poskytovateľmi online platforiem vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenia;

b)

má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)

jeho členovia sú odmeňovaní spôsobom, ktorý nie je spojený s výsledkom konania;

d)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie a poskytuje možnosť začať urovnávanie sporov a predložiť potrebné podporné dokumenty online;

e)

je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom z úradných jazykov inštitúcií Únie;

f)

mimosúdne riešenie sporov, ktoré ponúka, prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami, ktoré sú ľahko a verejne dostupné, a ktoré sú v súlade s platnými právom vrátane tohto článku.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie:

a)

konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a

b)

úradný jazyk alebo jazyky inštitúcií Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. e).

4.   Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov každoročne podávajú správu koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý ich certifikoval, o svojom fungovaní, pričom v nej uvedú aspoň počet sporov, ktoré dostali, informácie o výsledkoch týchto sporov, priemerný čas potrebný na ich vyriešenie a prípadné nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli. Na žiadosť koordinátora digitálnych služieb poskytnú dodatočné informácie.

Koordinátori digitálnych služieb každé dva roky vypracujú správu o fungovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali. V tejto správe sa predovšetkým:

a)

uvedie počet sporov, ktoré každý certifikovaný orgán mimosúdneho riešenia sporov každoročne dostal;

b)

uvedú výsledky konaní pred týmito orgánmi a priemerný čas potrebný na vyriešenie sporov;

c)

identifikujú a vysvetlia akékoľvek systémové alebo odvetvové nedostatky alebo ťažkosti, ktoré sa vyskytli v súvislosti s fungovaním týchto subjektov;

d)

identifikujú najlepšie postupy týkajúce sa uvedeného fungovania;

e)

uvedú odporúčania, ako prípadne zlepšiť uvedené fungovanie.

Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov sprístupnia svoje rozhodnutia stranám v primeranej lehote, najneskôr však do 90 kalendárnych dní od prijatia sťažnosti. V prípade veľmi zložitých sporov môže certifikovaný orgán podľa vlastného uváženia predĺžiť lehotu 90 kalendárnych dní o ďalšiu dobu, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní, s celkovým trvaním lehoty maximálne 180 dní.

5.   Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech príjemcu služby vrátane jednotlivca alebo subjektu, ktorí predložili oznámenie, poskytovateľ online platformy hradí všetky poplatky účtované orgánom mimosúdneho riešenia sporov a nahradí uvedenému príjemcovi vrátane jednotlivca alebo subjektu všetky primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán mimosúdneho riešenia sporov rozhodne spor v prospech poskytovateľa online platformy, príjemca služby vrátane jednotlivca alebo subjektu nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré poskytovateľ online platformy zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu, pokiaľ orgán mimosúdneho riešenia sporov nezistí, že uvedený príjemca konal zjavne v zlej viere.

Poplatky, ktoré orgán mimosúdneho riešenia sporov účtuje poskytovateľom online platformy za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady vzniknuté orgánu. Pre príjemcov služby je riešenie sporov bezplatné alebo dostupné za nominálny poplatok.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služby vrátane jednotlivcov alebo subjektov, ktoré predložili oznámenie, a dotknutému poskytovateľovi online platformy pred začatím riešenia sporu.

6.   Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 3.

7.   Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý certifikoval orgán mimosúdneho riešenia sporov, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami usúdi, že orgán mimosúdneho riešenia sporov už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 3, certifikáciu zruší. Pred zrušením certifikácie poskytne koordinátor digitálnych služieb uvedenému orgánu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť certifikáciu orgánu mimosúdneho riešenia sporov.

8.   Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 3, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku, ako aj orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktorých certifikáciu zrušili. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom ľahko prístupnom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

9.   Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 36

Mechanizmus reakcie na krízu

1.   Ak nastane kríza, Komisia môže na základe odporúčania výboru prijať rozhodnutie vyžadujúce od jedného alebo viacerých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viac z týchto opatrení:

a)

posúdiť, či, v akom rozsahu a ako fungovanie a využívanie ich služieb významne prispieva k závažnému ohrozeniu podľa odseku 2, alebo k nemu môže významne prispieť;

b)

identifikovať a uplatňovať osobitné, účinné a primerané opatrenia, ako napríklad niektoré z opatrení stanovených v článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, s cieľom predísť závažnému ohrozeniu identifikovanému podľa písmena a) tohto odseku, odstrániť ho alebo ho obmedziť;

c)

do určitého dátumu alebo v pravidelných intervaloch uvedených v rozhodnutí podávať Komisii správu o posudkoch uvedených v písmene a), o presnom obsahu, vykonávaní a kvalitatívnom a kvantitatívnom vplyve osobitných opatrení prijatých podľa písmena b) a o akýchkoľvek iných otázkach súvisiacich s týmito posúdeniami alebo opatreniami, ako sa uvádza v rozhodnutí.

Pri identifikácii a uplatňovaní opatrení podľa písmena b) tohto odseku poskytovateľ alebo poskytovatelia služieb náležite zohľadnia dôležitosť závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte.

2.   Na účely tohto článku sa za vznik krízy považuje situácia, keď mimoriadne okolnosti vedú k závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v jej podstatných častiach.

3.   Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia zabezpečí, aby boli splnené všetky tieto požiadavky:

a)

opatrenia požadované rozhodnutím sú nevyhnutne potrebné, oprávnené a primerané najmä s ohľadom na rozsah závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte;

b)

v rozhodnutí sa stanoví primeraná lehota, v ktorej sa majú prijať osobitné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), najmä so zreteľom na naliehavosť týchto opatrení a čas potrebný na ich prípravu a vykonanie;

c)

opatrenia, ktoré sa vyžadujú v rozhodnutí, sú obmedzené na obdobie nepresahujúce tri mesiace.

4.   Po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia bez zbytočného odkladu zabezpečí, aby boli splnené tieto požiadavky:

a)

rozhodnutie oznámi poskytovateľovi alebo poskytovateľom, ktorým je určené;

b)

rozhodnutie zverejní; a

c)

informuje radu o rozhodnutí, vyzve ju, aby k nemu predložila svoje stanovisko, a priebežne ju informuje o všetkých následných udalostiach v súvislosti s rozhodnutím.

5.   Výber osobitných opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na poskytovateľovi alebo poskytovateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené.

6.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť poskytovateľa nadviazať dialóg s poskytovateľom, aby určila, či sú zamýšľané alebo zavedené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b) vzhľadom na osobitné okolnosti poskytovateľa účinné a primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov. Komisia predovšetkým zabezpečí, aby opatrenia prijaté poskytovateľom služieb podľa odseku 1 písm. b) spĺňali požiadavky uvedené v odseku 3 písm. a) a c).

7.   Komisia monitoruje uplatňovanie osobitných opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 tohto článku na základe správ uvedených v písmene c) uvedeného odseku a akýchkoľvek iných relevantných informácií vrátane informácií, ktoré môže požadovať podľa článku 40 alebo 67, s ohľadom na vývoj krízy. O uvedenom monitorovaní Komisia pravidelne podáva výboru správy, a to aspoň raz mesačne.

Ak sa Komisia domnieva, že zamýšľané alebo vykonané osobitné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, po porade s výborom môže prijať rozhodnutie, ktorým požaduje, aby poskytovateľ prehodnotil identifikáciu alebo uplatňovanie týchto osobitných opatrení.

8.   Ak je to vzhľadom na vývoj krízy vhodné, môže Komisia na základe odporúčania výboru zmeniť rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo v druhom pododseku odseku 7 tým, že:

a)

zruší rozhodnutie, prípadne požiada, aby veľmi veľká online platforma alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače prestali uplatňovať opatrenia určené a zavedené podľa odseku 1 písm. b) alebo odseku 7 druhého pododseku, najmä ak dôvody na takéto opatrenia už neexistujú;

b)

predĺži lehotu uvedenú v odseku 3 písm. c) najviac o tri mesiace;

c)

zohľadní skúseností získané pri uplatňovaní opatrení, najmä možné zlyhanie opatrení dodržiavať základné práva zakotvené v charte.

9.   Požiadavky odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na rozhodnutie a jeho zmeny uvedené v tomto článku.

10.   Komisia čo najviac zohľadní odporúčania výboru vydané podľa tohto článku.

11.   Komisia každoročne po prijatí rozhodnutí podľa tohto článku a v každom prípade tri mesiace po skončení krízy informuje Európsky parlament a Radu o uplatnení osobitných opatrení prijatých na základe uvedených rozhodnutí.

Článok 37

Nezávislý audit

1.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov sa aspoň raz ročne na vlastné náklady podrobia nezávislému auditu s cieľom posúdiť dodržiavanie:

a)

povinností stanovených v kapitole III;

b)

všetkých záväzkov prijatých podľa kódexov správania uvedených v článkoch 45 a 46 a krízových protokolov uvedených v článku 48.

2.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov poskytujú organizáciám vykonávajúcim audit podľa tohto článku súčinnosť a pomoc potrebnú na to, aby mohli tieto audity vykonávať účinne, efektívne a načas, a to aj tým, že im poskytnú prístup k všetkým relevantným údajom a do všetkých relevantných priestorov a zodpovedajú ústne alebo písomné otázky. Zdržia sa obmedzovania, neprimeraného ovplyvňovania alebo narušovania výkonu auditu.

Takéto audity zabezpečia dostatočnú úroveň dôvernosti a zachovanie služobného tajomstva v súvislosti s informáciami nadobudnutými od poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a tretích strán v súvislosti s auditom, a to aj po jeho skončení. Splnenie tejto požiadavky však nesmie nepriaznivo ovplyvniť vykonávanie auditov a iných ustanovení tohto nariadenia, najmä ustanovení o transparentnosti, dohľade a presadzovaní. Ak je to potrebné na účely informovania o transparentnosti podľa článku 42 ods. 4, k správe z auditu a správe o výkone odporúčaní auditu uvedené v odsekoch 4 a 6 tohto článku sa priložia verzie, ktoré neobsahujú žiadne informácie, ktoré by sa mohli odôvodnene považovať za dôverné.

3.   Audity vykonávané podľa odseku 1 uskutočňujú organizácie, ktoré:

a)

sú nezávislé od poskytovateľa dotknutých veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov a akejkoľvek právnickej osoby prepojenej s uvedeným poskytovateľom a nie sú s nimi v žiadnom konflikte záujmov; najmä:

i)

počas 12 mesiacov pred začatím auditu neposkytovali dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a žiadnej právnickej osobe prepojenej s uvedeným poskytovateľom žiadne neaudítorské služby súvisiace so záležitosťami, ktoré sú predmetom auditu, a zaviazala sa, že im do 12 mesiacov od ukončenia auditu takéto služby nebude poskytovať;

ii)

neposkytovali audítorské služby podľa tohto článku dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača a žiadnej právnickej osobe prepojenej s uvedeným poskytovateľom v období dlhšom ako 10 po sebe nasledujúcich rokov;

iii)

nevykonávali audit výmenou za poplatky, ktoré závisia od výsledku auditu;

b)

majú preukázateľné odborné znalosti v oblasti riadenia rizík, technickú spôsobilosť a spôsobilosti;

c)

majú preukázanú objektívnosť a profesionálnu etiku, najmä na základe dodržiavania kódexov postupov alebo vhodných noriem.

4.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov zabezpečia, že organizácie, ktoré audity vykonávajú, vypracujú správu z auditu za každý audit. Uvedená správa je odôvodnená v písomnej podobe a musí obsahovať aspoň:

a)

názov, adresu a elektronické kontaktné miesto poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ktorý je predmetom auditu, ako aj obdobie, ktorého sa audit týka;

b)

názov a adresu organizácie alebo organizácií vykonávajúcich audit;

c)

vyhlásenie o záujmoch;

d)

opis konkrétnych prvkov, ktoré boli predmetom auditu, a použitej metodiky;

e)

opis a zhrnutie hlavných zistení vyplývajúcich z auditu;

f)

zoznam tretích strán, s ktorými sa viedli porady v rámci auditu;

g)

stanovisko audítora k tomu, či poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, ktorý je predmetom auditu, dodržiaval povinnosti a záväzky uvedené v odseku 1, a to „kladné“, „kladné s pripomienkami“ alebo „záporné“;

h)

ak stanovisko audítora nie je „kladné“, operatívne odporúčania týkajúce sa konkrétnych opatrení na dosiahnutie súladu a predpokladaný časový rámec na dosiahnutie súladu.

5.   Ak organizácia vykonávajúca audit nebola schopná vykonať audit určitých konkrétnych prvkov alebo vyjadriť audítorské stanovisko na základe svojich zistení, v správe z auditu uvedie vysvetlenie okolností a dôvodov, prečo uvedené prvky nemohli byť predmetom auditu.

6.   Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, ktorí dostanú správu z auditu a táto správa nie je „kladná“, náležite zohľadnia operatívne odporúčania, ktoré im boli určené, a prijmú potrebné opatrenia na ich vykonanie. Do jedného mesiaca od prijatia odporúčaní prijmú správu o vykonávaní odporúčaní auditu, v ktorej uvedené opatrenia stanovia. V prípadoch, keď operatívne odporúčania nevykonajú, uvedú v správe o vykonávaní odporúčaní auditu dôvody, prečo ich nevykonali, a stanovia alternatívne opatrenia, ktoré prípadne prijali na riešenie akýchkoľvek zistených prípadov nesúladu.

7.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 87 prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel potrebných na vykonávanie auditov podľa tohto článku, najmä pokiaľ ide o nevyhnutné pravidlá týkajúce sa procesných krokov, metodiky auditu a vzorové správy z auditu vykonávaného podľa tohto článku. V uvedených delegovaných aktoch sa zohľadnia všetky dobrovoľné audítorské štandardy uvedené v článku 44 ods. 1 písm. e).

Článok 56

Právomoci

1.   Výlučnú právomoc vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia a presadzovať ho s výnimkou právomocí stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 má členský štát, v ktorom je usadený poskytovateľ sprostredkovateľských služieb.

2.   Komisia má výlučné právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním kapitoly III oddielu 5 a presadzovať jej dodržiavanie.

3.   Komisia má voči poskytovateľom veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých vyhľadávačov právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia, ktoré nie sú stanovené v kapitole III oddiele 5 tohto nariadenia, a presadzovať jeho dodržiavanie.

4.   Ak Komisia nezačala konanie vo veci toho istého porušenia, členský štát, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzka poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, má vo vzťahu k uvedeným poskytovateľom právomoci vykonávať dohľad nad povinnosťami podľa tohto nariadenia, ktoré nie sú stanovené v kapitole III oddiele 5, a presadzovať ich dodržiavanie.

5.   Pri výkone dohľadu nad ustanoveniami tohto nariadenia a pri presadzovaní ich dodržiavania členské štáty a Komisia úzko spolupracujú.

6.   Ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nemá v Únii prevádzku, členský štát pobytu alebo usadenia jeho právneho zástupcu alebo Komisia majú podľa potreby v súlade s odsekmi 1 a 4 tohto článku právomoc vykonávať dohľad nad príslušnými povinnosťami podľa tohto nariadenia a presadzovať ich dodržiavanie.

7.   Ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nevymenuje právneho zástupcu podľa článku 13, uvedené právomoci podľa tohto článku majú všetky členské štáty a v prípade poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača má právomoci vykonávať dohľad a presadzovať dodržiavanie Komisia.

Ak koordinátor digitálnych služieb mieni vykonávať právomoci podľa tohto odseku, oznámi to všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb a Komisii a zabezpečí, aby sa dodržiavali príslušné záruky stanovené v charte, najmä s cieľom predísť tomu, aby sa rovnaký skutok porušenia povinností stanovených v tomto nariadení sankcionoval viackrát. Ak má Komisia v úmysle vykonávať svoje právomoci podľa tohto odseku, oznámi uvedený zámer všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb. Po oznámení podľa tohto odseku ostatné členské štáty nezačnú konanie v súvislosti s tým istým porušením, aké sa uvádza v oznámení.

Článok 66

Začatie konania zo strany Komisie a spolupráca pri vyšetrovaní

1.   Komisia môže začať konanie s cieľom možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 73 a 74 v súvislosti s príslušným správaním poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, v prípade ktorého má Komisia podozrenie, že porušil niektoré z ustanovení tohto nariadenia.

2.   Ak sa Komisia rozhodne začať konanie podľa odseku 1 tohto článku, oznámi to všetkým koordinátorom digitálnych služieb a výboru prostredníctvom systému na výmenu informácií uvedenom v článku 85, ako aj dotknutému poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača.

Koordinátori digitálnych služieb po prijatí informácií o začatí konania bez zbytočného odkladu postúpia Komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii o predmetnom porušení predpisov.

Začatie konania podľa odseku 1 tohto článku zo strany Komisie zbavuje koordinátora digitálnych služieb, prípadne ktorýkoľvek príslušný orgán, jeho právomoci vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto nariadenia podľa článku 56 ods. 4 a presadzovať ho.

3.   Komisia môže pri výkone svojich vyšetrovacích právomocí podľa tohto nariadenia požiadať o individuálnu alebo spoločnú podporu koordinátorov digitálnych služieb, ktorých sa týka podozrenie z porušenia, vrátane koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia. Koordinátori digitálnych služieb, ktorým bola takáto žiadosť doručená, a akýkoľvek iný príslušný orgán, pokiaľ sa naň koordinátor digitálnych služieb obrátil, lojálne a načas spolupracujú s Komisiou a sú oprávnení vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci uvedené v článku 51 ods. 1 v súvislosti s poskytovateľom veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača podľa žiadosti, ak sa informácie, osoby a priestory nachádzajú na území ich členského štátu.

4.   Komisia poskytuje koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a výboru všetky relevantné informácie o výkone právomocí uvedených v článkoch 67 až 72 a informuje ich o predbežných zisteniach podľa článku 79 ods. 1. Výbor predloží Komisii svoje stanoviská k uvedeným predbežným zisteniam v lehote stanovenej podľa článku 79 ods. 2. Komisia vo svojom rozhodnutí v čo najväčšej miere zohľadní všetky stanoviská výboru.

Článok 71

Záväzky

1.   Ak počas konania podľa tohto oddielu dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača ponúkne na zabezpečenie súladu s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia záväzky, Komisia môže rozhodnutím vyhlásiť tieto záväzky pre dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača za záväzné a konštatovať, že žiadne ďalšie dôvody na prijatie opatrení nie sú.

2.   Komisia môže na požiadanie alebo z vlastného podnetu obnoviť konanie:

a)

ak nastane podstatná zmena niektorej zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené;

b)

ak dotknutý poskytovateľ veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača koná v rozpore so svojimi záväzkami; alebo

c)

ak sa rozhodnutie zakladalo na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých dotknutým poskytovateľom veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača alebo inou osobou uvedenou v článku 67 ods. 1.

3.   Ak sa Komisia domnieva, že záväzky ponúknuté dotknutým poskytovateľom veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača nie sú dostatočné na zabezpečenie účinného súladu s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia, pri ukončení konania zamietne tieto záväzky odôvodneným rozhodnutím.

Článok 82

Žiadosti o obmedzenie prístupu a spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

1.   Ak sa na ukončenie porušovania tohto nariadenia vyčerpali všetky právomoci podľa tohto oddielu, porušovanie pretrváva a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej nemožno zabrániť výkonom iných právomocí, ktoré sú k dispozícii podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, môže Komisia požiadať koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia dotknutého poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo veľmi veľkého internetového vyhľadávača, aby konal podľa článku 51 ods. 3.

Pred podaním takejto žiadosti koordinátorovi digitálnych služieb vyzve Komisia zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 pracovných dní, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a označí ich predpokladaného adresáta alebo adresátov.

2.   Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť písomné pripomienky príslušnému justičnému orgánu uvedenému v článku 51 ods. 3. So súhlasom príslušného justičného orgánu môže tiež predložiť ústne pripomienky.

Výlučne na účely vypracovania pripomienok môže Komisia požiadať tento justičný orgán, aby jej zaslal alebo zabezpečil zaslanie akýchkoľvek dokumentov potrebných na posúdenie veci.

3.   Ak vnútroštátny súd rozhoduje vo veci, ktorá už je predmetom rozhodnutia prijatého Komisiou podľa tohto nariadenia, uvedený vnútroštátny súd nesmie prijať žiadne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s uvedeným rozhodnutím Komisie. Vnútroštátne súdy sa vyvarujú aj prijímania rozhodnutí, ktoré by mohli byť v rozpore s rozhodnutím, ktoré zvažuje Komisia v konaní začatom podľa tohto nariadenia. Na tento účel môže vnútroštátny súd posúdiť, či netreba prerušiť konanie, ktoré začal. Tým nie je dotknutý článok 267 ZFEÚ.


whereas
keyboard_arrow_down