search


keyboard_tab Data Act 2023/2854 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2023/2854 SK cercato: 'uplatňovanie' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index uplatňovanie:


whereas uplatňovanie:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1741

 

Článok 4

Práva a povinnosti používateľov a držiteľov údajov, pokiaľ ide o prístup k údajom z produktov a zo súvisiacej služby, ich používanie a sprístupňovanie

1.   Ak používateľ nemôže získať prístup k údajom priamo z pripojeného produktu alebo zo súvisiacej služby, držitelia údajov používateľovi bez zbytočného odkladu, v rovnakej kvalite, aká je dostupná pre držiteľa údajov, jednoducho, bezpečne, bezodplatne, v úplnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte sprístupňujú voľne dostupné údaje ako aj relevantné metaúdaje potrebné na interpretáciu a použitie týchto údajov a ak je to relevantné a technicky možné, nepretržite a v reálnom čase. Urobí sa tak na základe jednoduchej žiadosti elektronickými prostriedkami, ak je to technicky možné.

2.   Používatelia a držitelia údajov môžu zmluvne obmedziť alebo zakázať prístup k údajom, ich používanie alebo ďalšie zdieľanie, ak by takéto spracúvanie mohlo narušiť bezpečnostné požiadavky pripojeného produktu stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, čo by viedlo k vážnemu nepriaznivému účinku na zdravie, bezpečnosť alebo ochranu fyzických osôb. Odvetvové orgány môžu v uvedenej súvislosti poskytovať používateľom a držiteľom údajov technické odborné znalosti. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto článku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo používateľa domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu, môže používateľ v súvislosti s akýmkoľvek sporom s držiteľom údajov týkajúcim sa zmluvných obmedzení alebo zákazov uvedených v odseku 2:

a)

podať v súlade s článkom 37 ods. 5 písm. b) sťažnosť príslušnému orgánu alebo

b)

dohodnúť sa s držiteľom údajov na postúpení veci orgánu na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 ods. 1.

4.   Držitelia údajov nesmú používateľovi neprimerane sťažovať výber ani výkon práv, a to ani tým, že mu ponúknu možnosti výberu spôsobom, ktorý nie je neutrálny, ani nesmú akýmkoľvek spôsobom ohrozovať či oslabovať samostatnosť, rozhodovanie ani možnosť výberu používateľa prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského digitálneho rozhrania alebo jeho časti.

5.   Na účely overenia, či sa fyzická alebo právnická osoba považuje za používateľa podľa odseku 1, držiteľ údajov od tejto osoby nepožaduje, aby poskytol informácie nad rámec toho, čo je potrebné. Držitelia údajov neuchovávajú žiadne informácie, najmä údaje z logov, o prístupe používateľa k vyžiadaným údajom nad rámec toho, čo je potrebné na riadne vybavenie žiadosti používateľa o prístup a na účely bezpečnosti a údržby dátovej infraštruktúry.

6.   Obchodné tajomstvo sa zachováva a zverejňuje len vtedy, ak držiteľ údajov a používateľ prijmú pred zverejnením všetky potrebné opatrenia na zachovanie jeho dôvernosti, najmä pokiaľ ide o tretie strany. Držiteľ údajov, alebo ak nie je tou istou osobou, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov, a dohodne sa s používateľom na primeraných technických a organizačných opatreniach potrebných na zachovanie dôvernosti zdieľaných údajov, najmä vo vzťahu k tretím stranám, ako sú vzorové zmluvné podmienky, dohody o dôvernosti, prísne prístupové protokoly, technické normy a uplatňovanie kódexov správania.

7.   Ak sa nedosiahne dohoda o potrebných opatreniach uvedených v odseku 6 alebo ak používateľ nevykoná opatrenia dohodnuté podľa odseku 6 alebo naruší dôvernosť obchodného tajomstva, držiteľ údajov môže odoprieť prípadne pozastaviť zdieľanie údajov identifikovaných ako obchodné tajomstvo. Rozhodnutie držiteľa údajov sa riadne odôvodní a bez zbytočného odkladu sa písomne poskytne používateľovi. V takýchto prípadoch držiteľ údajov oznámi príslušnému orgánu určenému podľa článku 37, že odoprel alebo pozastavil zdieľanie údajov, a uvedie, ktoré opatrenia sa nedohodli alebo nevykonali, a v relevantných prípadoch, ktoré obchodné tajomstvo malo narušenú jeho dôvernosť.

8.   Za výnimočných okolností, ak držiteľ údajov, ktorý je vlastníkom obchodného tajomstva, môže preukázať, že je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku zverejnenia obchodného tajomstva utrpí vážnu hospodársku škodu, a to aj napriek technickým a organizačným opatreniam, ktoré prijal používateľ podľa odseku 6 tohto článku, môže držiteľ údajov v jednotlivých prípadoch zamietnuť žiadosť o prístup k predmetným konkrétnym údajom. Uvedené preukázanie sa riadne odôvodní na základe objektívnych prvkov, najmä vymožiteľnosti ochrany obchodného tajomstva v tretích krajinách, povahy a úrovne dôvernosti požadovaných údajov a jedinečnosti a novosti pripojeného produktu, a poskytne sa písomne bez zbytočného odkladu používateľovi. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto odseku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

9.   Používateľ, ktorý chce napadnúť rozhodnutie držiteľa údajov zamietnuť alebo odoprieť či pozastaviť zdieľanie údajov podľa odsekov 7 a 8, môže bez toho, aby bolo dotknuté právo používateľa domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu:

a)

v súlade s článkom 37 ods. 5 písm. b) podať sťažnosť príslušnému orgánu, ktorý bez zbytočného odkladu rozhodne, či a za akých podmienok sa má zdieľanie údajov začať alebo obnoviť, alebo

b)

dohodnúť sa s držiteľom údajov na postúpení veci orgánu na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 ods. 1.

10.   Používateľ nepoužíva údaje získané na základe žiadosti uvedenej v odseku 1 na vývoj pripojeného produktu, ktorý konkuruje pripojenému produktu, z ktorého tieto údaje pochádzajú, ani tieto údaje nezdieľa s treťou stranou s týmto zámerom, ani ich nepoužíva na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch výrobcu alebo v príslušných prípadoch držiteľa údajov.

11.   Používateľ nepoužíva na získanie prístupu k údajom donucovacie prostriedky ani nezneužíva nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov, ktorá je určená na ochranu údajov.

12.   Ak používateľ nie je dotknutá osoba, ktorej osobné údaje sa požadujú, držiteľ údajov používateľovi sprístupní všetky osobné údaje, ktoré vznikli používaním pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, len ak na to existuje platný právny základ na spracúvanie podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679, a ak sú v relevantných prípadoch splnené podmienky článku 9 uvedeného nariadenia a článku 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES.

13.   Držiteľ údajov používa akékoľvek voľne dostupné údaje, ktoré sú iné ako osobné údaje, len na základe zmluvy s používateľom. Držiteľ údajov takéto údaje nepoužíva na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch používateľa ani o používaní používateľom akýmkoľvek iným spôsobom, ktoré by mohli ohroziť obchodné postavenie tohto používateľa na trhoch, na ktorých pôsobí.

14.   Držitelia údajov nesprístupnia iné ako osobné údaje z produktu tretím stranám na komerčné ani nekomerčné účely iné ako plnenie ich zmluvy s používateľom. Držitelia údajov v relevantných prípadoch zmluvne zaviažu tretie strany, aby údaje, ktoré od nich získali, ďalej nezdieľali.

Článok 5

Právo používateľa zdieľať údaje s tretími stranami

1.   Držiteľ údajov na žiadosť používateľa alebo strany, ktorá koná v jeho mene, sprístupňuje voľne dostupné údaje, ako aj relevantné metaúdaje potrebné na interpretáciu a používanie týchto údajov tretej strane bez zbytočného odkladu, v rovnakej kvalite, aká je dostupná pre držiteľa údajov, ľahko, bezpečne, bezodplatne pre používateľa, v úplnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a ak je to relevantné a technicky možné, nepretržite a v reálnom čase. Držiteľ údajov sprístupňuje údaje tretej strane v súlade s článkami 8 a 9.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na voľne dostupné údaje v súvislosti s testovaním nových pripojených produktov, látok alebo procesov, ktoré ešte nie sú uvedené na trh, pokiaľ ich použitie treťou stranou nie je zmluvne povolené.

3.   Žiadny podnik označený za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1925 nesmie byť oprávnenou treťou stranou podľa tohto článku, a teda nesmie:

a)

akokoľvek od používateľa vyžadovať alebo ho komerčne motivovať, a to ani poskytnutím peňažnej alebo inej náhrady, aby niektorej zo služieb podniku sprístupnil údaje, ktoré získal na základe žiadosti podľa článku 4 ods. 1;

b)

od používateľa vyžadovať alebo ho komerčne motivovať, aby požiadal držiteľa údajov o sprístupnenie údajov pre niektorú zo služieb podniku podľa odseku 1 tohto článku;

c)

prijať od používateľa údaje, ktoré používateľ získal na základe žiadosti podľa článku 4 ods. 1.

4.   Na účely overenia, či sa fyzická alebo právnická osoba považuje za používateľa alebo tretiu stranu na účely odseku 1, nemá používateľ ani tretia strana povinnosť poskytnúť žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné. Držitelia údajov neuchovávajú žiadne informácie o prístupe tretej strany k vyžiadaným údajom nad rámec toho, čo je potrebné na riadne vybavenie žiadosti tretej strany o prístup a na účely bezpečnosti a údržby dátovej infraštruktúry.

5.   Tretia strana nepoužíva na získanie prístupu k údajom donucovacie prostriedky ani nezneužíva nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov, ktorá je určená na ochranu údajov.

6.   Držiteľ údajov nepoužíva voľne dostupné údaje na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch tretej strany alebo o používaní treťou stranou akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý by mohol ohroziť obchodné postavenie tretej strany na trhoch, na ktorých pôsobí, pokiaľ tretia strana nepovolila takého použitie a pokiaľ nemá technickú možnosť jednoducho toto povolenie kedykoľvek odvolať.

7.   Ak používateľ nie je dotknutá osoba, ktorej osobné údaje sa požadujú, osobné údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, sa sprístupnia držiteľom údajov tretej strane, len ak na to existuje platný právny základ na spracúvanie podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679 a, v relevantných prípadoch, ak sú splnené podmienky článku 9 uvedeného nariadenia a článku 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES.

8.   Skutočnosť, že sa držiteľ údajov a tretia strana nedohodli na dojednaniach prenosu údajov, nie je prekážkou výkonu práv dotknutej osoby podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, nebráni mu, ani ho nenarúša, a to najmä pokiaľ ide o právo na prenosnosť údajov podľa článku 20 uvedeného nariadenia.

9.   Obchodné tajomstvá sa zachovávajú a tretím stranám sa zverejňujú, len v rozsahu, v akom je takéto zverejnenie skutočne nevyhnutné na dosiahnutie účelu dohodnutého medzi používateľom a treťou stranou. Držiteľ údajov, alebo, ak nie je tou istou osobou, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov, a dohodne sa s treťou stranou na primeraných technických a organizačných opatreniach potrebných na zachovanie dôvernosti zdieľaných údajov, ako sú vzorové zmluvné podmienky, dohody o dôvernosti, prísne prístupové protokoly, technické normy a uplatňovanie kódexov správania.

10.   Ak sa nedosiahne dohoda o potrebných opatreniach uvedených v odseku 9 tohto článku alebo ak tretia strana nevykoná opatrenia dohodnuté podľa odseku 9 tohto článku alebo naruší dôvernosť obchodného tajomstva, držiteľ údajov môže odoprieť alebo prípadne pozastaviť zdieľanie údajov identifikovaných ako obchodné tajomstvo. Rozhodnutie držiteľa údajov sa riadne odôvodní a bez zbytočného odkladu sa písomne poskytne tretej strane. V takýchto prípadoch držiteľ údajov oznámi príslušnému orgánu určenému podľa článku 37, že odoprel alebo pozastavil zdieľanie údajov, a uvedie, ktoré opatrenia sa nedohodli alebo nevykonali, a v relevantných prípadoch, ktoré obchodné tajomstvo malo narušenú jeho dôvernosť.

11.   Za výnimočných okolností, ak držiteľ údajov, ktorý je vlastníkom obchodného tajomstva, má možnosť preukázať, že je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku zverejnenia obchodného tajomstva utrpí vážnu hospodársku škodu, a to aj napriek technickým a organizačným opatreniam, ktoré prijala tretia strana podľa odseku 9 tohto článku, môže držiteľ údajov v jednotlivých prípadoch zamietnuť žiadosť o prístup k predmetným konkrétnym údajom. Uvedené preukázanie sa riadne odôvodní na základe objektívnych prvkov, najmä vymožiteľnosti ochrany obchodného tajomstva v tretích krajinách, povahy a úrovne dôvernosti požadovaných údajov a jedinečnosti a novosti pripojeného produktu, a poskytne sa písomne bez zbytočného odkladu tretej strane. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto odseku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

12.   Tretia strana, ktorá chce napadnúť rozhodnutie držiteľa údajov zamietnuť alebo odoprieť či pozastaviť zdieľanie údajov podľa odsekov 10 a 11, môže bez toho, aby bolo dotknuté právo tejto tretej strany domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu:

a)

podať v súlade s článkom 37 ods. 5 písm. b) sťažnosť príslušnému orgánu, ktorý bez zbytočného odkladu rozhodne, či a za akých podmienok sa zdieľanie údajov má začať alebo obnoviť, alebo

b)

dohodnúť sa s držiteľom údajov na postúpení veci orgánu na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 ods. 1.

13.   Právo uvedené v odseku 1 nemá nepriaznivý vplyv na práva dotknutých osôb podľa uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov.

Článok 7

Rozsah povinností týkajúcich sa zdieľania údajov medzi podnikom a spotrebiteľom a medzi podnikmi

1.   Povinnosti uvedené v tejto kapitole sa nevzťahujú na údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojených produktov vyrobených alebo navrhnutých mikropodnikom alebo malým podnikom, alebo používania súvisiacich služieb poskytovaných týmito podnikmi, za predpokladu, že tento podnik nemá partnerský podnik ani prepojený podnik v zmysle článku 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES, ktorý sa nepovažuje za mikropodnik alebo malý podnik, a ak mikropodnik a malý podnik nie je využívaný ako subdodávateľ na výrobu alebo návrh pripojeného produktu a poskytnutie súvisiacej služby.

To isté platí pre údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojených produktov vyrobených podnikom, alebo súvisiacich služieb poskytovaných podnikom, ktorý sa považuje za stredný podnik podľa článku 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES počas obdobia kratšieho ako jeden rok a na pripojené produkty počas obdobia jedného roka po dni ich uvedenia na trh stredným podnikom.

2.   Žiadna zmluvná podmienka, ktorá na úkor používateľa vylučuje uplatňovanie práv používateľa podľa tejto kapitoly, odchyľuje sa od nich alebo mení ich účinok, nie je pre používateľa záväzná.

KAPITOLA III

POVINNOSTI DRŽITEĽOV ÚDAJOV, KTORÍ SÚ POVINNÍ SPRÍSTUPŇOVAŤ ÚDAJE PODĽA PRÁVA ÚNIE

Článok 8

Podmienky, za ktorých držitelia údajov sprístupňujú údaje príjemcom údajov

1.   Ak má držiteľ údajov v rámci vzťahov medzi podnikmi povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov podľa článku 5 alebo podľa iného uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie, dohodne sa s príjemcom údajov na spôsoboch dojednania sprístupnenia údajov a spraví tak za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a transparentne v súlade s touto kapitolou a kapitolou IV.

2.   Zmluvné podmienky týkajúce sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ukončenie ich plnenia nie sú záväzné, ak to predstavuje nespravodlivú podmienku v zmysle článku 13 alebo ak na úkor používateľa vylučujú uplatňovanie práv používateľa podľa kapitoly II, odchyľujú sa nich alebo menia ich účinok.

3.   Držiteľ údajov pri sprístupňovaní údajov nerozlišuje medzi porovnateľnými kategóriami príjemcov údajov vrátane partnerských podnikov alebo prepojených podnikov držiteľa údajov, pokiaľ ide o spôsoby dojednania sprístupňovania údajov. Ak príjemca údajov považuje podmienky, pod ktorými sa údaje sprístupnili, za diskriminačné, držiteľ údajov bez zbytočného odkladu poskytne príjemcovi údajov na základe jeho odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré dokazujú, že k diskriminácii nedochádza.

4.   Držiteľ údajov nesmie údaje sprístupniť príjemcovi údajov, a to ani na základe exkluzivity, pokiaľ ho o to nepožiada používateľ podľa kapitoly II.

5.   Držitelia údajov a príjemcovia údajov nie sú povinní poskytovať žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné na overenie súladu so zmluvnými podmienkami dohodnutými na účely sprístupňovania údajov alebo s ich povinnosťami podľa tohto nariadenia, iného uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie.

6.   Pokiaľ sa nestanovuje inak v práve Únie vrátane článku 4 ods. 6 a článku 5 ods. 9 tohto nariadenia alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v súlade s právom Únie, povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov neznamená povinnosť zverejniť obchodné tajomstvá.

Článok 12

Rozsah povinností držiteľov údajov, ktorí sú povinní podľa práva Únie sprístupniť údaje

1.   Táto kapitola sa uplatňuje vo vzťahoch medzi podnikmi, keď má držiteľ údajov povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov podľa článku 5, podľa uplatniteľného práva Únie alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie.

2.   Zmluvná podmienka uvedená v dohode o zdieľaní údajov, ktorá na úkor niektorej strany alebo v príslušných prípadoch na úkor používateľa vylučuje uplatňovanie tejto kapitoly, odchyľuje sa od nej alebo mení jej účinok, nie je pre uvedenú stranu záväzná.

KAPITOLA IV

NEPRIJATEĽNÉ ZMLUVNÉ PODMIENKY TÝKAJÚCE SA PRÍSTUPU K ÚDAJOM A ICH POUŽÍVANIA MEDZI PODNIKMI

Článok 13

Neprijateľné zmluvné podmienky jednostranne uložené druhému podniku

1.   Zmluvná podmienka týkajúca sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ich ukončenie ich plnenia, ktoré podnik jednostranne uložil druhému podniku, nie je pre druhý podnik záväzná, ak je neprijateľná.

2.   Zmluvná podmienka, ktorá odráža kogentné právne normy práva Únie alebo ustanovenia práva Únie, ktoré by sa uplatňovali, ak by zmluvné podmienky túto záležitosť neupravovali, sa nepovažuje za neprijateľnú.

3.   Zmluvná podmienka je neprijateľná, ak je takej povahy, že sa jej používanie výrazne odchyľuje od dobrých obchodných praktík, pokiaľ ide o prístup k údajom a ich používanie, v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou.

4.   Predovšetkým na účely odseku 3 je zmluvná podmienka neprijateľná, ak je jej cieľom alebo účinkom:

a)

vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť strany, ktorá jednostranne uložila podmienku, za úmyselné činy alebo hrubú nedbanlivosť;

b)

vylúčiť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii strana, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, v prípade neplnenia zmluvných záväzkov alebo vylúčiť zodpovednosť strany, ktorá jednostranne uložila podmienku, v prípade porušenia týchto záväzkov;

c)

udeliť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, výlučné právo rozhodovať, či poskytnuté údaje sú v súlade so zmluvou, alebo vykladať ktorúkoľvek zmluvnú podmienku.

5.   Na účely odseku 3 sa zmluvná podmienka považuje za neprijateľnú, ak je jej cieľom alebo účinkom:

a)

neprimerane obmedziť prostriedky nápravy v prípade neplnenia zmluvných záväzkov alebo zodpovednosti v prípade porušenia týchto záväzkov alebo rozšíriť zodpovednosť podniku, ktorému bola podmienka jednostranne uložená;

b)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, prístup k údajom a používanie údajov druhej zmluvnej strany spôsobom, ktorý výrazne poškodzuje oprávnené záujmy druhej zmluvnej strany, najmä vtedy, ak takéto údaje obsahujú citlivé obchodné údaje alebo sú chránené obchodným tajomstvom alebo právami duševného vlastníctva;

c)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, v používaní údajov, ktoré táto strana poskytla alebo vytvorila počas platnosti zmluvy, alebo obmedziť používanie takýchto údajov v takom rozsahu, že uvedená strana nemá oprávnenie používať alebo zachytávať údaje, pristupovať k nim ani vykonávať nad nimi kontrolu, ani primeraným spôsobom využívať hodnotu týchto údajov;

d)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, vypovedať dohodu v primeranej lehote;

e)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, získať kópiu údajov, ktoré táto strana poskytla alebo vytvorila počas platnosti zmluvy alebo v primeranej lehote po jej vypovedaní;

f)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, vypovedať zmluvu v lehote, ktorá je neprimerane krátka vzhľadom na akúkoľvek primeranú možnosť druhej zmluvnej strany presunúť sa na inú a porovnateľnú službu a vzhľadom na finančnú ujmu, ktorá by vznikla vypovedaním zmluvy, okrem prípadov, keď na takéto vypovedanie existujú vážne dôvody;

g)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, podstatne zmeniť cenu uvedenú v zmluve alebo akúkoľvek inú hmotnoprávnu podmienku týkajúcu sa povahy, formátu, kvality alebo množstva údajov, ktoré sa majú zdieľať, ak sa v zmluve neuvádza žiaden oprávnený dôvod a žiadne právo druhej strany vypovedať zmluvu v prípade takejto zmeny.

Písmenom g) prvého pododseku nie sú dotknuté podmienky, na základe ktorých si strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú za predpokladu, že je v tejto zmluve uvedený oprávnený dôvod takýchto jednostranných zmien, že strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, je povinná informovať v primeranej lehote druhú zmluvnú stranu o akejkoľvek takejto zamýšľanej zmene a že druhá zmluvná strana môže zmluvu v prípade zmeny vypovedať.

6.   Zmluvná podmienka sa považuje za jednostranne uloženú v zmysle tohto článku, ak ju predložila jedna zmluvná strana a druhá zmluvná strana nie je schopná ovplyvniť jej obsah napriek snahe o rokovania. Zmluvná strana, ktorá predložila zmluvnú podmienku, má dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka nebola jednostranne uložená. Zmluvná strana, ktorá uložila spornú zmluvnú podmienku, nemôže tvrdiť, že zmluvná podmienka je neprijateľná.

7.   Ak je možné neprijateľnú zmluvnú podmienku oddeliť od ostatných podmienok zmluvy, ostatné podmienky sú naďalej záväzné.

8.   Tento článok sa nevzťahuje na zmluvné podmienky vymedzujúce hlavný predmet zmluvy ani na primeranosť ceny za poskytnutie údajov.

9.   Zmluvné strany, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, nevylúčia uplatňovanie tohto článku, neodchýlia sa od neho ani nezmenia jeho účinky.

KAPITOLA V

SPRÍSTUPŇOVANIE ÚDAJOV SUBJEKTOM VEREJNÉHO SEKTORA, KOMISII, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE A ORGÁNOM ÚNIE NA ZÁKLADE VÝNIMOČNEJ POTREBY

Článok 37

Príslušné orgány a koordinátori údajov

1.   Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré budú zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (príslušné orgány). Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových orgánov alebo využiť existujúce orgány.

2.   Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, určí spomedzi nich koordinátora údajov s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a pomáhať subjektom v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vo všetkých záležitostiach súvisiacich s jeho uplatňovaním a presadzovaním. Príslušné orgány pri vykonávaní úloh a právomocí, ktoré im boli pridelené podľa odseku 5, navzájom spolupracujú.

3.   Dozorné orgány zodpovedné za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 sú zodpovedné za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Kapitoly VI a VII nariadenia (EÚ) 2016/679 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je zodpovedný za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ sa týka Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánov Únie. Článok 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa v relevantných prípadoch uplatňuje mutatis mutandis.

Dozorné orgány vykonávajú svoje úlohy a právomoci uvedené v tomto odseku s ohľadom na spracúvanie osobných údajov.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku:

a)

v prípade konkrétnych odvetvových otázok týkajúcich sa prístupu k údajom a ich používania, ktoré súvisia s uplatňovaním tohto nariadenia, sa dodržiavajú právomoci odvetvových orgánov;

b)

príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie a presadzovanie článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35 musí mať skúsenosti v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby úlohy a právomoci príslušných orgánov boli jasne vymedzené a aby zahŕňali:

a)

podporu dátovej gramotnosti a informovanosti používateľov a subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia;

b)

vybavovanie sťažností vyplývajúcich z údajného porušovania tohto nariadenia, a to aj v súvislosti s obchodným tajomstvom, a vyšetrovanie podstaty sťažnosti v primeranom rozsahu a prípadné pravidelné informovanie sťažovateľov v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom o pokroku a výsledkoch vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným príslušným orgánom;

c)

vedenie vyšetrovaní záležitostí týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia, a to aj na základe informácií poskytnutých iným príslušným orgánom alebo iným orgánom verejnej moci;

d)

ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich peňažných sankcií, ktoré môžu zahŕňať pravidelné penále a sankcie so spätnou účinnosťou, alebo začatie súdneho konania o uložení pokuty;

e)

monitorovanie vývoja v technologickej a súvisiacej obchodnej oblasti relevantného pre sprístupňovanie údajov a ich používanie;

f)

spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov a v relevantných prípadoch s Komisiou alebo Európskym dátovým inovačným výborom s cieľom zabezpečiť jednotné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia vrátane výmeny všetkých relevantných informácií elektronickými prostriedkami, a to bez zbytočného odkladu a aj pokiaľ ide o odsek 10 tohto článku;

g)

spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie iných právnych aktov Únie alebo vnútroštátnych právnych aktov vrátane orgánov príslušných v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb, s dozorným orgánom zodpovedným za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo s odvetvovými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa toto nariadenie presadzovalo konzistentne s iným právom Únie a vnútroštátnym právom;

h)

spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa články 23 až 31 a články 34 a 35 presadzovali jednotne s ostatným právom Únie a so samoreguláciou vzťahujúcou sa na poskytovateľov služieb spracúvania údajov;

i)

zabezpečenie zrušenia poplatkov za presun v súlade s článkom 29;

j)

preskúmanie žiadostí o údaje podaných v súlade s kapitolou V.

Ak je určený koordinátor údajov, uľahčuje spoluprácu uvedenú v prvom pododseku písm. f), g) a h) a na požiadanie pomáha príslušným orgánom.

6.   Koordinátor údajov, ak takýto príslušný orgán bol určený:

a)

pôsobí ako jednotné kontaktné miesto pre všetky otázky súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia;

b)

zabezpečuje, aby boli žiadosti o sprístupnenie údajov podané subjektmi verejného sektora v prípade výnimočnej potreby podľa kapitoly V verejne prístupné online, a podporuje dobrovoľné dohody o zdieľaní údajov medzi orgánmi verejného sektora a držiteľmi údajov;

c)

každoročne informuje Komisiu o zamietnutiach oznámených podľa článku 4 ods. 2 a 8 a článku 5 ods. 11.

7.   Členské štáty oznámia Komisii názvy príslušných orgánov a ich úlohy a právomoci a v príslušných prípadoch aj názov koordinátora údajov. Komisia vedie verejný register týchto orgánov.

8.   Príslušné orgány musia byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia nestranné a nesmú byť pod vonkajším vplyvom, či už priamym alebo nepriamym, a nesmú požadovať ani prijímať pokyny týkajúce sa jednotlivých prípadov od iného orgánu verejnej moci alebo súkromnej strany.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali dostatočné ľudské a technické zdroje a relevantné odborné znalosti na účinné plnenie svojich úloh v súlade s týmto nariadením.

10.   Subjekty patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria do právomoci členského štátu, v ktorom sú usadené. Ak je subjekt usadený vo viac ako jednom členskom štáte, považuje sa za subjekt v právomoci členského štátu, v ktorom má hlavné miesto podnikateľskej činnosti, to znamená, v ktorom má ústredie alebo sídlo, z ktorého sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzkové riadenie.

11.   Každý subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii a ktorý nie je usadený v Únii, určí právneho zástupcu v jednom z členských štátov.

12.   Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí subjekt, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, právneho zástupcu, aby konal spolu s ním alebo v jeho mene vo všetkých otázkach, s ktorými sa na neho obrátia príslušné orgány. Uvedený právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia a ustanovenia, ktoré subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sprístupňujúci pripojené produkty alebo ponúkajúci služby v Únii prijal a zaviedol s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

13.   Subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, sa považuje za subjekt podliehajúci právomoci členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Tým, že takýto subjekt určí právneho zástupcu, nie je dotknutá zodpovednosť takéhoto subjektu a žiadne právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť proti takémuto subjektu. Kým subjekt neurčí právneho zástupcu v súlade s týmto článkom, patrí v príslušných prípadoch na účely zabezpečenia uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia do právomoci všetkých členských štátov. Každý príslušný orgán môže vykonávať svoju právomoc, a to aj uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií, za predpokladu, že sa voči subjektu nevedie konanie o presadzovaní práva podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o rovnaké skutočnosti zo strany iného príslušného orgánu.

14.   Príslušné orgány majú právomoc požadovať od používateľov, držiteľov údajov alebo príjemcov údajov, alebo ich právnych zástupcov, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, všetky informácie potrebné na overenie súladu s týmto nariadením. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu uvedenej úlohy a odôvodnené.

15.   Ak príslušný orgán v jednom členskom štáte požiada o pomoc alebo prijatie opatrenia na presadzovanie príslušný orgán v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán po doručení takejto žiadosti bez zbytočného odkladu odpovie a v odpovedi podrobne uvedie opatrenia, ktoré sa prijali alebo ktoré sa plánujú prijať.

16.   Príslušné orgány dodržiavajú zásady dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a chránia osobné údaje v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Všetky informácie vymieňané v rámci žiadosti o pomoc a poskytnuté podľa tohto článku sa používajú iba na účel, na ktorý boli vyžiadané.

Článok 42

Úloha Európskeho dátového inovačného výboru

Európsky dátový inovačný výbor zriadený Komisiou ako expertná skupina podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2022/868, v ktorom sú zastúpené príslušné orgány, podporuje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia:

a)

poskytovaním poradenstva a pomoci Komisii, pokiaľ ide o rozvoj jednotnej praxe príslušných orgánov pri presadzovaní kapitol II, III, V a VII;

b)

uľahčovaním spolupráce medzi príslušnými orgánmi prostredníctvom budovania kapacít a výmeny informácií, najmä stanovením metód efektívnej výmeny informácií týkajúcich sa presadzovania práv a povinností podľa kapitol II, III a V v cezhraničných prípadoch vrátane koordinácie pri stanovovaní sankcií;

c)

poskytovaním poradenstva a pomoci Komisii, pokiaľ ide o:

i)

to, či požiadať o vypracovanie harmonizovaných noriem uvedených v článku 33 ods. 4, článku 35 ods. 4 a článku 36 ods. 5;

ii)

prípravu vykonávacích aktov uvedených v článku 33 ods. 5, článku 35 ods. 5 a 8 a článku 36 ods. 6;

iii)

prípravu delegovaných aktov uvedených v článku 29 ods. 7 a článku 33 ods. 2 a

iv)

prijatie usmernení, ktorými sa stanovujú interoperabilné rámce pre spoločné normy a postupy pre fungovanie spoločných európskych dátových priestorov, uvedených v článku 33 ods. 11.

KAPITOLA X

PRÁVO SUI GENERIS PODĽA SMERNICE 96/9/ES

Článok 49

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení posudzuje predovšetkým:

a)

situácie, ktoré sa majú považovať za situácie výnimočnej potreby na účely článku 15 tohto nariadenia a uplatňovanie kapitoly V tohto nariadenia v praxi, najmä skúsenosti s uplatňovaním kapitoly V tohto nariadenia subjektmi verejného sektora, Komisiou, Európskou centrálnou bankou a orgánmi Únie; počet a výsledok konaní predložených príslušnému orgánu podľa článku 18 ods. 5 o uplatňovaní kapitoly V tohto nariadenia, ktoré oznámili príslušné orgány; vplyv iných povinností stanovených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve na účely splnenia žiadostí o prístup k informáciám; vplyv dobrovoľných mechanizmov zdieľania údajov, ako sú tie, ktoré zaviedli organizácie dátového altruizmu uznané podľa nariadenia (EÚ) 2022/868, na plnenie cieľov kapitoly V tohto nariadenia, ako aj úlohu osobných údajov v kontexte článku 15 tohto nariadenia vrátane vývoja technológií na zvyšovanie súkromia;

b)

vplyv tohto nariadenia na využívanie údajov v hospodárstve aj na inováciu údajov, postupy speňažovania údajov a služby sprostredkovania údajov, ako aj na zdieľanie údajov v rámci spoločných európskych dátových priestorov;

c)

dostupnosť a používanie rôznych kategórií a druhov údajov;

d)

vylúčenie určitých kategórií podnikov ako príjemcov podľa článku 5;

e)

absencia akéhokoľvek vplyvu na práva duševného vlastníctva;

f)

vplyv na obchodné tajomstvá vrátane ochrany pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením, ako aj vplyv mechanizmu, ktorý držiteľovi údajov umožňuje zamietnuť žiadosť používateľa podľa článku 4 ods. 8 a článku 5 ods. 11, pričom sa v možnom rozsahu zohľadní akákoľvek revízia smernice (EÚ) 2016/943;

g)

či je zoznam neprijateľných zmluvných podmienok uvedený v článku 13 aktuálny vzhľadom na nové obchodné praktiky a rýchle tempo inovácie na trhu;

h)

zmeny zmluvných praktík poskytovateľov služieb spracúvania údajov a to, či vedú k dostatočnému súladu s článkom 25;

i)

zníženie poplatkov účtovaných poskytovateľmi služieb spracúvania údajov za proces presunu v súlade s postupným ukončením poplatkov za presun podľa článku 29;

j)

vzájomné pôsobenie tohto nariadenia s inými právnymi aktmi Únie, ktoré sú relevantné pre dátové hospodárstvo;

k)

predchádzanie nezákonnému prístupu orgánov verejnej moci k iným ako osobným údajom;

l)

účinnosť režimu presadzovania práva požadovaného podľa článku 37;

m)

vplyv tohto nariadenia na MSP s ohľadom na ich schopnosť inovovať a na dostupnosť služieb spracúvania údajov pre používateľov v Únii a zaťaženie v súvislosti s plnením nových povinností.

2.   Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení sa posúdi vplyv článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35, najmä pokiaľ ide o cenotvorbu a rozmanitosť služieb spracúvania údajov ponúkaných v rámci Únie s osobitným zameraním na poskytovateľov z radov MSP.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Komisia na základe správ uvedených v odsekoch 1 a 2 vo vhodných prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

Článok 50

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 12. septembra 2025.

Povinnosť vyplývajúca z článku 3 ods. 1 sa uplatňuje na pripojené produkty a s nimi súvisiace služby uvedené na trh po 12. septembri 2026.

Kapitola III sa uplatňuje len v súvislosti s povinnosťami sprístupňovať údaje podľa práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie, ktoré nadobudli účinnosť po 12. septembri 2025.

Kapitola IV sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po 12. septembri 2025.

Kapitola IV sa uplatňuje od 12. septembra 2027 na zmluvy uzavreté do 12. septembra 2025 vrátane, a to za predpokladu, že:

a)

sú na dobu neurčitú alebo

b)

ich platnosť uplynie najmenej 10 rokov od 11. januára 2024.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 13. decembra 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

P. NAVARRO RÍOS


(1)   Ú. v. EÚ C 402, 19.10.2022, s. 5.

(2)   Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 18.

(3)   Ú. v. EÚ C 375, 30.9.2022, s. 112.

(4)  Pozícia Európskeho parlamentu z 9. novembra 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. novembra 2023.

(5)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(9)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 118).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 181).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 1).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(35)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(38)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(39)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)



whereas









keyboard_arrow_down