Data Act 2023/2854 SK

c)	sprístupnení údajov držiteľmi údajov subjektom verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke a orgánom Únie, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme;

d)	uľahčení presunu medzi službami spracúvania údajov;

e)	zavedení záruk proti nezákonnému prístupu tretích strán k iným ako osobným údajom a

f)	vývoji noriem interoperability pre prístup k údajom, ich prenos a používanie.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na osobné a iné ako osobné údaje vrátane týchto druhov údajov v týchto súvislostiach:

a)	kapitola II sa vzťahuje na údaje, s výnimkou obsahu, týkajúce sa výkonnosti, používania a prostredia pripojených produktov a súvisiacich služieb;

b)	kapitola III sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, na ktoré sa vzťahujú zákonné povinnosti zdieľania údajov;

c)	kapitola IV sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, ktoré sú sprístupňované a ktoré sa používajú na základe zmluvy medzi podnikmi;

d)	kapitola V sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora so zameraním na iné ako osobné údaje;

e)	kapitola VI sa vzťahuje na všetky údaje a služby spracúvané poskytovateľmi služieb spracúvania údajov;

f)	kapitola VII sa vzťahuje na všetky iné ako osobné údaje, ktoré majú poskytovatelia služieb spracúvania údajov v držbe v Únii.

3. Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)	výrobcov pripojených produktov uvedených na trh v Únii a poskytovateľov súvisiacich služieb bez ohľadu na miesto usadenia týchto výrobcov a poskytovateľov;

b)	používateľov v Únii používajúcich pripojené produkty alebo súvisiace služby uvedené v písmene a);

c)	držiteľov údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí sprístupňujú údaje príjemcom údajov v Únii;

d)	príjemcov údajov v Únii, ktorým sa údaje sprístupňujú;

subjekty verejného sektora, Komisiu, Európsku centrálnu banku a orgány Únie, ktoré požadujú od držiteľov údajov sprístupnenie údajov, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme, a na držiteľov údajov, ktorí tieto údaje poskytujú v reakcii na takúto žiadosť;

f)	poskytovateľov služieb spracúvania údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí takéto služby poskytujú zákazníkom v Únii;

g)	účastníkov v dátových priestoroch a predajcov aplikácií využívajúcich inteligentné zmluvy a osoby, ktorých obchodná, podnikateľská alebo profesijná činnosť zahŕňa implementáciu inteligentných zmlúv pre iných v kontexte plnenia dohody.

4. Ak sa v tomto nariadení odkazuje na pripojené produkty alebo súvisiace služby, takéto odkazy sa rozumejú aj tak, že zahŕňajú virtuálnych asistentov, pokiaľ sú v interakcii s pripojeným produktom alebo súvisiacou službou.

5. Týmto nariadením nie je dotknuté právo Únie a vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov, súkromia a dôvernosti komunikácií a integrity koncových zariadení, ktoré sa vzťahuje na osobné údaje spracúvané v súvislosti s právami a povinnosťami v ňom stanovenými, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernica 2002/58/ES, ani právomoci a kompetencie dozorných orgánov a práva dotknutých osôb. Pokiaľ sú používateľmi dotknuté osoby, právami stanovenými v kapitole II tohto nariadenia sa dopĺňajú práva na prístup dotknutých osôb a práva na prenosnosť údajov podľa článkov 15 a 20 nariadenia (EÚ) 2016/679. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie o ochrane osobných údajov alebo súkromia alebo vnútroštátnym právnym predpisom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov alebo súkromia.

6. Toto nariadenie sa nevzťahuje na dobrovoľné dojednania spôsobov výmeny údajov medzi súkromnými a verejnými subjektmi, najmä dobrovoľné dohody na účely zdieľania údajov, ani im nebráni.

Toto nariadenie nemá vplyv na právne akty Únie alebo vnútroštátne právne akty, ktorými sa stanovuje zdieľanie údajov, prístup k nim a ich používanie na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, alebo na colné a daňové účely, najmä nariadenia (EÚ) 2021/784, (EÚ) 2022/2065 a (EÚ) 2023/1543 a smernicu (EÚ) 2023/1544, ani na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Toto nariadenie sa nevzťahuje na zber alebo zdieľanie údajov, prístup k nim ani ich používanie podľa nariadenia (EÚ) 2015/847 a smernice (EÚ) 2015/849. Toto nariadenie sa nevzťahuje na oblasti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a v žiadnom prípade nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti bez ohľadu na typ subjektu, ktorý členské štáty poverili vykonávaním úloh v súvislosti s týmito právomocami, ani na ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Toto nariadenie nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa colnej a daňovej správy alebo zdravia a bezpečnosti občanov.

7. Týmto nariadením sa dopĺňa samoregulačný prístup nariadenia (EÚ) 2018/1807 doplnením všeobecne uplatniteľných povinností týkajúcich sa zmeny cloudových služieb.

8. Týmto nariadením nie sú dotknuté právne akty Únie a vnútroštátne právne akty stanovujúce ochranu práv duševného vlastníctva, najmä smernice 2001/29/ES, smernice 2004/48/ES a smernice (EÚ) 2019/790.

9. Týmto nariadením sa dopĺňa a nie je ním dotknuté právo Únie zamerané na podporu záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a na ochranu ich zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, najmä smerníc 93/13/EHS, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ.

10. Toto nariadenie nebráni uzatváraniu dobrovoľných zákonných zmlúv o zdieľaní údajov vrátane zmlúv uzavretých na recipročnom základe, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 5

Právo používateľa zdieľať údaje s tretími stranami

1. Držiteľ údajov na žiadosť používateľa alebo strany, ktorá koná v jeho mene, sprístupňuje voľne dostupné údaje, ako aj relevantné metaúdaje potrebné na interpretáciu a používanie týchto údajov tretej strane bez zbytočného odkladu, v rovnakej kvalite, aká je dostupná pre držiteľa údajov, ľahko, bezpečne, bezodplatne pre používateľa, v úplnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a ak je to relevantné a technicky možné, nepretržite a v reálnom čase. Držiteľ údajov sprístupňuje údaje tretej strane v súlade s článkami 8 a 9.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na voľne dostupné údaje v súvislosti s testovaním nových pripojených produktov, látok alebo procesov, ktoré ešte nie sú uvedené na trh, pokiaľ ich použitie treťou stranou nie je zmluvne povolené.

3. Žiadny podnik označený za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1925 nesmie byť oprávnenou treťou stranou podľa tohto článku, a teda nesmie:

a)	akokoľvek od používateľa vyžadovať alebo ho komerčne motivovať, a to ani poskytnutím peňažnej alebo inej náhrady, aby niektorej zo služieb podniku sprístupnil údaje, ktoré získal na základe žiadosti podľa článku 4 ods. 1;

b)	od používateľa vyžadovať alebo ho komerčne motivovať, aby požiadal držiteľa údajov o sprístupnenie údajov pre niektorú zo služieb podniku podľa odseku 1 tohto článku;

c)	prijať od používateľa údaje, ktoré používateľ získal na základe žiadosti podľa článku 4 ods. 1.

4. Na účely overenia, či sa fyzická alebo právnická osoba považuje za používateľa alebo tretiu stranu na účely odseku 1, nemá používateľ ani tretia strana povinnosť poskytnúť žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné. Držitelia údajov neuchovávajú žiadne informácie o prístupe tretej strany k vyžiadaným údajom nad rámec toho, čo je potrebné na riadne vybavenie žiadosti tretej strany o prístup a na účely bezpečnosti a údržby dátovej infraštruktúry.

5. Tretia strana nepoužíva na získanie prístupu k údajom donucovacie prostriedky ani nezneužíva nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov, ktorá je určená na ochranu údajov.

6. Držiteľ údajov nepoužíva voľne dostupné údaje na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch tretej strany alebo o používaní treťou stranou akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý by mohol ohroziť obchodné postavenie tretej strany na trhoch, na ktorých pôsobí, pokiaľ tretia strana nepovolila takého použitie a pokiaľ nemá technickú možnosť jednoducho toto povolenie kedykoľvek odvolať.

7. Ak používateľ nie je dotknutá osoba, ktorej osobné údaje sa požadujú, osobné údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, sa sprístupnia držiteľom údajov tretej strane, len ak na to existuje platný právny základ na spracúvanie podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679 a, v relevantných prípadoch, ak sú splnené podmienky článku 9 uvedeného nariadenia a článku 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES.

8. Skutočnosť, že sa držiteľ údajov a tretia strana nedohodli na dojednaniach prenosu údajov, nie je prekážkou výkonu práv dotknutej osoby podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, nebráni mu, ani ho nenarúša, a to najmä pokiaľ ide o právo na prenosnosť údajov podľa článku 20 uvedeného nariadenia.

9. Obchodné tajomstvá sa zachovávajú a tretím stranám sa zverejňujú, len v rozsahu, v akom je takéto zverejnenie skutočne nevyhnutné na dosiahnutie účelu dohodnutého medzi používateľom a treťou stranou. Držiteľ údajov, alebo, ak nie je tou istou osobou, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov, a dohodne sa s treťou stranou na primeraných technických a organizačných opatreniach potrebných na zachovanie dôvernosti zdieľaných údajov, ako sú vzorové zmluvné podmienky, dohody o dôvernosti, prísne prístupové protokoly, technické normy a uplatňovanie kódexov správania.

10. Ak sa nedosiahne dohoda o potrebných opatreniach uvedených v odseku 9 tohto článku alebo ak tretia strana nevykoná opatrenia dohodnuté podľa odseku 9 tohto článku alebo naruší dôvernosť obchodného tajomstva, držiteľ údajov môže odoprieť alebo prípadne pozastaviť zdieľanie údajov identifikovaných ako obchodné tajomstvo. Rozhodnutie držiteľa údajov sa riadne odôvodní a bez zbytočného odkladu sa písomne poskytne tretej strane. V takýchto prípadoch držiteľ údajov oznámi príslušnému orgánu určenému podľa článku 37, že odoprel alebo pozastavil zdieľanie údajov, a uvedie, ktoré opatrenia sa nedohodli alebo nevykonali, a v relevantných prípadoch, ktoré obchodné tajomstvo malo narušenú jeho dôvernosť.

11. Za výnimočných okolností, ak držiteľ údajov, ktorý je vlastníkom obchodného tajomstva, má možnosť preukázať, že je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku zverejnenia obchodného tajomstva utrpí vážnu hospodársku škodu, a to aj napriek technickým a organizačným opatreniam, ktoré prijala tretia strana podľa odseku 9 tohto článku, môže držiteľ údajov v jednotlivých prípadoch zamietnuť žiadosť o prístup k predmetným konkrétnym údajom. Uvedené preukázanie sa riadne odôvodní na základe objektívnych prvkov, najmä vymožiteľnosti ochrany obchodného tajomstva v tretích krajinách, povahy a úrovne dôvernosti požadovaných údajov a jedinečnosti a novosti pripojeného produktu, a poskytne sa písomne bez zbytočného odkladu tretej strane. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto odseku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

12. Tretia strana, ktorá chce napadnúť rozhodnutie držiteľa údajov zamietnuť alebo odoprieť či pozastaviť zdieľanie údajov podľa odsekov 10 a 11, môže bez toho, aby bolo dotknuté právo tejto tretej strany domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu:

a)	podať v súlade s článkom 37 ods. 5 písm. b) sťažnosť príslušnému orgánu, ktorý bez zbytočného odkladu rozhodne, či a za akých podmienok sa zdieľanie údajov má začať alebo obnoviť, alebo

b)	dohodnúť sa s držiteľom údajov na postúpení veci orgánu na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 ods. 1.

13. Právo uvedené v odseku 1 nemá nepriaznivý vplyv na práva dotknutých osôb podľa uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov.

Článok 6

Povinnosti tretích strán prijímajúcich údaje na žiadosť používateľa

1. Tretia strana spracúva údaje, ktoré jej boli sprístupnené podľa článku 5, len na účely a za podmienok, ktoré sa dohodli s používateľom a pod podmienkou dodržania práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov vrátane práv dotknutej osoby, pokiaľ ide o osobné údaje. Tretia strana vymaže údaje, keď už nie sú potrebné na dohodnutý účel, pokiaľ sa v súvislosti s inými ako osobnými údajmi s používateľom nedohodlo inak.

2. Tretia strana nesmie:

používateľovi neprimerane sťažovať výbery ani výkon práv podľa článku 5 a tohto článku, a to ani tým, že mu ponúkne možnosti výberu spôsobom, ktorý nie je neutrálny, alebo ho núti, zavádza či manipuluje, alebo ohrozuje či oslabuje jeho samostatnosť, rozhodovanie alebo možnosti výberu, a to ani prostredníctvom digitálneho používateľského rozhrania alebo jeho časti;

b)	bez ohľadu na článok 22 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) 2016/679, používať údaje, ktoré prijme, na profilovanie, pokiaľ to nie je nevyhnutné na poskytovanie služby, ktorú požaduje používateľ;

c)	sprístupňovať údaje, ktoré prijme, ďalšej tretej strane, pokiaľ sa údaje sprístupňujú na základe zmluvy s používateľom, a to za predpokladu, že ďalšia tretia strana prijme všetky potrebné opatrenia dohodnuté medzi držiteľom údajov a treťou stranou na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva;

d)	sprístupňovať údaje, ktoré prijme, podniku označenému za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1925;

používať údaje, ktoré prijme, na vývoj produktu, ktorý konkuruje pripojenému produktu, z ktorého sprístupňované údaje pochádzajú, ani poskytovať údaje inej tretej strane na uvedený účel; tretie strany okrem toho nesmú používať žiadne iné ako osobné údaje z produktu alebo zo súvisiacej služby, ktoré im boli sprístupnené, na získanie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch držiteľa údajov alebo o používaní držiteľom údajov;

f)	používať údaje, ktoré prijme, spôsobom, ktorý má nepriaznivý vplyv na bezpečnosť pripojeného produktu alebo súvisiacej služby;

g)	ignorovať osobitné opatrenia, na ktorých sa dohodla s držiteľom údajov alebo vlastníkom obchodného tajomstva podľa článku 5 ods. 9, a narušiť dôvernosť obchodného tajomstva;

h)	brániť používateľovi, ktorý je spotrebiteľom, sprístupňovať údaje, ktoré prijme, iným stranám, a to ani na základe zmluvy.

Článok 15

Výnimočná potreba použiť údaje

1. Výnimočná potreba použiť určité údaje v zmysle tejto kapitoly je obmedzená z hľadiska času a rozsahu a považuje sa za existujúcu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)	ak sú požadované údaje potrebné na reakciu na krízovú situáciu a subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nie sú schopní získať tieto údaje alternatívnymi prostriedkami včas a účinne za rovnocenných podmienok;

za okolností, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a), a to len pokiaľ ide o iné ako osobné údaje, ak:

subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie koná na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva a identifikoval konkrétne údaje, bez ktorých nemôže splniť osobitnú úlohu vykonávanú vo verejnom záujme, ktorá bola výslovne stanovená v právnych predpisoch, ako je tvorba oficiálnej štatistiky alebo zmiernenie krízovej situácie alebo obnova po nej, a

ii)

subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie vyčerpal všetky ostatné prostriedky, ktoré má k dispozícii na získanie takýchto údajov, vrátane nákupu iných ako osobných údajov na trhu ponúknutím trhových sadzieb, uplatnením existujúcich povinností sprístupniť údaje alebo prijatím nových legislatívnych opatrení, ktoré by mohli zaručiť včasnú dostupnosť údajov.

2. Odsek 1 písm. b) sa neuplatňuje na mikropodniky a malé podniky.

3. Povinnosť preukázať, že subjekt verejného sektora nebol schopný získať iné ako osobné údaje ich nákupom na trhu, sa neuplatňuje, ak je osobitnou úlohou vykonávanou vo verejnom záujme tvorba oficiálnych štatistík a ak nákup takýchto údajov nie je povolený podľa vnútroštátneho práva.

Článok 17

Žiadosti o sprístupnenie údajov

1. Pri podaní žiadosti o údaje podľa článku 14 subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie:

a)	uvedie vyžadované údaje vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a využitie týchto údajov;

b)	preukáže, že sú splnené podmienky, za ktorých nastáva výnimočná potreba podľa článku 15, na účely ktorej sa údaje žiadajú;

c)	vysvetlí účel žiadosti, zamýšľané použitie požadovaných údajov, a to, v náležitých prípadoch, aj treťou stranou v súlade s odsekom 4 tohto článku, trvanie tohto použitia a v relevantných prípadoch aj spôsob, akým má spracúvanie osobných údajov riešiť výnimočnú potrebu;

d)	ak je to možné, uvedie, kedy sa očakáva, že všetky strany s prístupom k údajom tieto údaje vymažú;

e)	odôvodní výber držiteľa údajov, ktorému je žiadosť adresovaná;

f)	uvedie ostatné subjekty verejného sektora, alebo Komisiu, Európsku centrálnu banku alebo orgány Únie a tretie strany, s ktorými sa očakáva zdieľanie požadovaných údajov;

g)	ak žiada osobné údaje, uvedie všetky technické a organizačné opatrenia potrebné na vykonávanie zásad ochrany údajov a potrebných záruk ochrany údajov a primerané takémuto vykonávaniu, ako je pseudonymizácia, a či držiteľ údajov môže pred sprístupnením údaje anonymizovať;

h)	uvedie právne ustanovenie, ktorým sa žiadajúcemu subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie prideľuje osobitná úloha vykonávaná vo verejnom záujme relevantná pre vyžiadanie údajov;

i)	stanoví lehotu, v ktorej sa údaje majú sprístupniť a lehotu uvedenú v článku 18 ods. 2, v ktorej môže držiteľ údajov zamietnuť alebo požadovať úpravu žiadosti;

j)	vynaloží maximálne úsilie, aby sa vyhol tomu, že by splnenie žiadosti o údaje viedlo k zodpovednosti držiteľov údajov za porušenie práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2. Žiadosť o údaje podľa odseku 1 tohto článku:

a)	sa podáva písomne jasným, stručným a jednoduchým jazykom, ktorý je pre držiteľa údajov zrozumiteľný;

b)	je konkrétna, pokiaľ ide o druh požadovaných údajov, a zodpovedá údajom, ktoré má držiteľ údajov pod kontrolou v čase podania žiadosti;

c)	je primeraná výnimočnej potrebe a riadne odôvodnená, pokiaľ ide o úroveň podrobnosti a objem požadovaných údajov, ako aj frekvenciu prístupu k nim;

d)	rešpektuje oprávnené ciele držiteľa údajov, ako aj náklady a úsilie potrebné na sprístupnenie údajov, pričom zaväzuje k zabezpečeniu ochrany obchodných tajomstiev v súlade s článkom 19 ods. 3;

sa vzťahuje na iné ako osobné údaje, a len ak sa preukáže, že to nepostačuje na reakciu na výnimočnú potrebu použiť údaje v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a), zahŕňa aj osobné údaje v pseudonymizovanej forme, pričom sa v nej stanovia technické a organizačné opatrenia, ktoré sa prijmú na ochranu údajov;

f)	oboznamuje držiteľa údajov so sankciami, ktoré má podľa článku 40 uložiť príslušný orgán určený podľa článku 37 v prípade nesplnenia žiadosti;

ak žiadosť predkladá subjekt verejného sektora, zasiela sa koordinátorovi údajov členského štátu uvedenému v článku 37, kde je žiadajúci subjekt verejného sektora usadený, ktorý bez zbytočného odkladu žiadosť zverejní online, pokiaľ sa koordinátor údajov nedomnieva, že by to predstavovalo riziko pre verejnú bezpečnosť;

h)	ak žiadosť predkladá Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie, bez zbytočného odkladu sa sprístupní online;

i)	ak sa žiada o osobné údaje, bez zbytočného odkladu sa oznamuje dozornému orgánu zodpovednému za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 v členskom štáte, v ktorom je usadený subjekt verejného sektora.

Európska centrálna banka a orgány Únie o svojich žiadostiach informujú Komisiu.

3. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nesprístupňujú údaje získané podľa tejto kapitoly na účely opakovaného použitia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2022/868 alebo článku 2 bode 11 smernice (EÚ) 2019/1024. Nariadenie (EÚ) 2022/868 ani smernica (EÚ) 2019/1024 sa nevzťahujú na údaje v držbe subjektov verejného sektora získané podľa tejto kapitoly.

4. Odsek 3 tohto článku nebráni subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie vymieňať si údaje získane podľa tejto kapitoly s iným subjektom verejného sektora alebo Komisiou, Európskou centrálnou bankou alebo orgánom Únie s cieľom splniť úlohy uvedené v článku 15 stanovené v žiadosti v súlade s odsekom 1 písm. f) tohto článku alebo sprístupňovať údaje tretej strane v prípadoch, ak prostredníctvom verejne dostupnej dohody delegovali technické inšpekcie alebo iné funkcie na túto tretiu stranu. Povinnosti subjektov verejného sektora podľa článku 19, najmä záruky zachovania dôvernosti obchodného tajomstva, sa vzťahujú aj na takéto tretie strany. Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie zasiela alebo sprístupňuje údaje podľa tohto odseku, bez zbytočného odkladu to oznámi držiteľovi údajov, od ktorého boli údaje prijaté.

5. Ak sa držiteľ údajov domnieva, že prenosom alebo sprístupnením údajov došlo k porušeniu jeho práv podľa tejto kapitoly, môže podať sťažnosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37.

6. Komisia vypracuje vzorový formát žiadostí podľa tohto článku.

Článok 18

Splnenie žiadostí o údaje

1. Držiteľ údajov, ktorý dostane žiadosť o sprístupnenie údajov podľa tejto kapitoly, sprístupní tieto údaje žiadajúcemu subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie bez zbytočného odkladu, pričom zohľadní potrebné technické, organizačné a právne opatrenia.

2. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné potreby týkajúce sa dostupnosti údajov vymedzené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, môže držiteľ údajov žiadosť o sprístupnenie údajov podľa tejto kapitoly zamietnuť alebo požiadať o jej úpravu bez zbytočného odkladu v každom prípade však najneskôr do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti o údaje potrebné v reakcii na krízovú situáciu a bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti v iných prípadoch výnimočnej potreby, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)	držiteľ údajov nemá kontrolu nad požadovanými údajmi;

b)	podobnú žiadosť na ten istý účel už predložil iný subjekt verejného sektora, alebo Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie a držiteľ údajov nebol informovaný o vymazaní údajov podľa článku 19 ods. 1 písm. c);

c)	žiadosť nespĺňa podmienky uvedené v článku 17 ods. 1 a 2.

3. Ak sa držiteľ údajov rozhodne žiadosť zamietnuť alebo požiadať o jej úpravu v súlade s odsekom 2 písm. b), uvedie subjekt verejného sektora, Komisiu, Európsku centrálnu banku alebo orgán Únie, ktorý predtým predložil žiadosť na ten istý účel.

4. Ak požadované údaje obsahujú osobné údaje, držiteľ údajov ich riadne anonymizuje, pokiaľ si splnenie žiadosti o sprístupnenie údajov subjektu verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánu Únie nevyžaduje zverejnenie osobných údajov. V takých prípadoch držiteľ údajov údaje pseudonymizuje.

5. Ak má subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie v úmysle vzniesť námietky proti zamietnutiu držiteľa údajov poskytnúť požadované údaje alebo ak má držiteľ údajov v úmysle vzniesť námietky proti žiadosti, pričom záležitosť nemožno vyriešiť vhodnou úpravou žiadosti, záležitosť sa predloží príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je držiteľ údajov usadený, určenému podľa článku 37.

Článok 19

Povinnosti subjektov verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky a orgánov Únie

1. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijímajúci údaje na základe žiadosti podanej podľa článku 14:

a)	nepoužíva údaje spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s účelom, na ktorý boli vyžiadané;

b)	vykonal technické a organizačné opatrenia, ktorými sa zachováva dôvernosť a integrita požadovaných údajov a bezpečnosť prenosov údajov, najmä osobných údajov, a zaručuje práva a slobody dotknutých osôb;

údaje vymaže, hneď ako už nie sú potrebné na uvedený účel, a bez zbytočného odkladu informuje držiteľa údajov a jednotlivcov alebo organizácie, ktoré údaje prijali podľa článku 21 ods. 1, o tom, že údaje boli vymazané, pokiaľ sa nevyžaduje ich archivácia v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom o prístupe verejnosti k dokumentom v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti.

2. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka, orgán Únie alebo tretia strana prijímajúca údaje podľa tejto kapitoly:

a)	nepoužíva údaje ani poznatky o hospodárskej situácii, majetku a výrobných alebo prevádzkových postupoch držiteľa údajov na vývoj alebo zlepšenie pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktoré konkurujú pripojenému produktu alebo súvisiacej službe držiteľa údajov;

b)	nezdieľa údaje s inou treťou stranou na ktorýkoľvek z účelov uvedených v písmene a).

3. Zverejnenie obchodných tajomstiev subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie sa vyžaduje iba v takej miere, aká je skutočne nevyhnutná na dosiahnutie účelu žiadosti podľa článku 15. V takom prípade držiteľ údajov alebo, ak to nie je tá istá osoba, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijme pred zverejnením obchodného tajomstva všetky potrebné a primerané technické a organizačné opatrenia na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva vrátane prípadného použitia vzorových zmluvných podmienok, technických noriem a uplatňovania kódexov správania.

4. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie je zodpovedný za bezpečnosť údajov, ktoré prijme.

Článok 32

Medzinárodný prístup orgánov verejnej moci a prenos

1. Poskytovatelia služieb spracúvania údajov prijmú všetky primerané technické, organizačné a právne opatrenia vrátane zmlúv s cieľom zabrániť medzinárodnému prístupu vlád a prístupu orgánov verejnej moci tretích krajín k iným ako osobným údajom držaným v Únii a prenosu iných ako osobných údajov, ak by takýto prenos alebo prístup spôsobil rozpor s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 alebo 3.

2. Akékoľvek rozhodnutie alebo rozsudok súdu tretej krajiny a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, ktorým sa od poskytovateľa služieb spracúvania údajov vyžaduje preniesť iné ako osobné údaje patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú držané v Únii, alebo poskytnúť k nim prístup, budú uznané alebo akokoľvek vykonateľné len vtedy, ak sa zakladajú na medzinárodnej dohode, napríklad zmluve o vzájomnej právnej pomoci, platnej medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo akejkoľvek podobnej dohode medzi žiadajúcou treťou krajinou a členským štátom.

3. V prípade, že medzinárodná dohoda uvedená v odseku 2 neexistuje, pričom adresátom rozhodnutia alebo rozsudku súdu tretej krajiny alebo rozhodnutia správneho orgánu tretej krajiny týkajúceho sa prenosu iných ako osobných údajov patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú držané v Únii, alebo poskytnutia prístupu k týmto údajom je poskytovateľ služieb spracúvania údajov a splnením tohto rozhodnutia by hrozilo, že sa adresát dostane do rozporu s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu, prenos týchto údajov orgánu tretej krajiny alebo prístup k nim zo strany tohto orgánu sa uskutoční, len ak:

a)	systém tretej krajiny vyžaduje, aby sa uviedli dôvody a proporcionalita takéhoto rozhodnutia alebo rozsudku a vyžaduje, aby malo takéto rozhodnutie alebo rozsudok konkrétnu povahu, napríklad tým, že sa preukáže dostatočné prepojenie na určité podozrivé osoby alebo porušenia;

b)	odôvodnená námietka adresáta podlieha preskúmaniu príslušným súdom tretej krajiny a

príslušný súd tretej krajiny, ktorý vydal rozhodnutie alebo rozsudok alebo preskúmal rozhodnutie správneho orgánu, je podľa práva danej tretej krajiny splnomocnený náležite zohľadniť relevantné právne záujmy poskytovateľa údajov chránené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva relevantného členského štátu.

Adresát rozhodnutia alebo rozsudku môže požiadať o stanovisko relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt zodpovedný za medzinárodnú spoluprácu v právnych záležitostiach s cieľom určiť, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, najmä ak sa domnieva, že sa rozhodnutie môže týkať obchodných tajomstiev a iných citlivých obchodných údajov, ako aj obsahu chráneného právom duševného vlastníctva alebo že prenos môže viesť k spätnej identifikácii. Relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt môže konzultovať s Komisiou. Ak sa adresát domnieva, že rozhodnutie alebo rozsudok môže zasahovať do záujmov Únie alebo jej členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti alebo obrany, požiada o stanovisko relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt s cieľom určiť, či sa požadované údaje týkajú záujmov Únie alebo jej členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti alebo obrany. Ak adresát nedostane odpoveď do jedného mesiaca alebo ak takýto orgán alebo subjekt dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, adresát môže žiadosť o prenos iných ako osobných údajov alebo prístup k nim z uvedených dôvodov zamietnuť.

Európsky dátový inovačný výbor uvedený v článku 42 radí a pomáha Komisii pri vypracúvaní usmernení pre posúdenie, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku.

4. Ak sú podmienky stanovené v odseku 2 alebo 3 splnené, poskytovateľ služieb spracúvania údajov poskytne v reakcii na žiadosť minimálne prípustné množstvo údajov na základe primeraného výkladu tejto žiadosti zo strany poskytovateľa alebo relevantného vnútroštátneho orgánu alebo subjektu uvedeného v odseku 3 druhom pododseku.

5. Poskytovateľ služieb spracúvania údajov skôr, než vyhovie žiadosti orgánu tretej krajiny o prístup k údajom držiteľa údajov, informuje zákazníka o tejto žiadosti s výnimkou prípadov, keď žiadosť slúži na účely presadzovania práva a pokiaľ to je nevyhnutné na zachovanie účinnosti činností v oblasti presadzovania práva.

KAPITOLA VIII

INTEROPERABILITA

Článok 37

Príslušné orgány a koordinátori údajov

1. Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré budú zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (príslušné orgány). Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových orgánov alebo využiť existujúce orgány.

2. Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, určí spomedzi nich koordinátora údajov s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a pomáhať subjektom v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vo všetkých záležitostiach súvisiacich s jeho uplatňovaním a presadzovaním. Príslušné orgány pri vykonávaní úloh a právomocí, ktoré im boli pridelené podľa odseku 5, navzájom spolupracujú.

3. Dozorné orgány zodpovedné za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 sú zodpovedné za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Kapitoly VI a VII nariadenia (EÚ) 2016/679 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je zodpovedný za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ sa týka Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánov Únie. Článok 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa v relevantných prípadoch uplatňuje mutatis mutandis.

Dozorné orgány vykonávajú svoje úlohy a právomoci uvedené v tomto odseku s ohľadom na spracúvanie osobných údajov.

4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku:

a)	v prípade konkrétnych odvetvových otázok týkajúcich sa prístupu k údajom a ich používania, ktoré súvisia s uplatňovaním tohto nariadenia, sa dodržiavajú právomoci odvetvových orgánov;

b)	príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie a presadzovanie článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35 musí mať skúsenosti v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb.

5. Členské štáty zabezpečia, aby úlohy a právomoci príslušných orgánov boli jasne vymedzené a aby zahŕňali:

a)	podporu dátovej gramotnosti a informovanosti používateľov a subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia;

vybavovanie sťažností vyplývajúcich z údajného porušovania tohto nariadenia, a to aj v súvislosti s obchodným tajomstvom, a vyšetrovanie podstaty sťažnosti v primeranom rozsahu a prípadné pravidelné informovanie sťažovateľov v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom o pokroku a výsledkoch vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným príslušným orgánom;

c)	vedenie vyšetrovaní záležitostí týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia, a to aj na základe informácií poskytnutých iným príslušným orgánom alebo iným orgánom verejnej moci;

d)	ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich peňažných sankcií, ktoré môžu zahŕňať pravidelné penále a sankcie so spätnou účinnosťou, alebo začatie súdneho konania o uložení pokuty;

e)	monitorovanie vývoja v technologickej a súvisiacej obchodnej oblasti relevantného pre sprístupňovanie údajov a ich používanie;

spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov a v relevantných prípadoch s Komisiou alebo Európskym dátovým inovačným výborom s cieľom zabezpečiť jednotné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia vrátane výmeny všetkých relevantných informácií elektronickými prostriedkami, a to bez zbytočného odkladu a aj pokiaľ ide o odsek 10 tohto článku;

spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie iných právnych aktov Únie alebo vnútroštátnych právnych aktov vrátane orgánov príslušných v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb, s dozorným orgánom zodpovedným za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo s odvetvovými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa toto nariadenie presadzovalo konzistentne s iným právom Únie a vnútroštátnym právom;

h)	spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa články 23 až 31 a články 34 a 35 presadzovali jednotne s ostatným právom Únie a so samoreguláciou vzťahujúcou sa na poskytovateľov služieb spracúvania údajov;

i)	zabezpečenie zrušenia poplatkov za presun v súlade s článkom 29;

j)	preskúmanie žiadostí o údaje podaných v súlade s kapitolou V.

Ak je určený koordinátor údajov, uľahčuje spoluprácu uvedenú v prvom pododseku písm. f), g) a h) a na požiadanie pomáha príslušným orgánom.

6. Koordinátor údajov, ak takýto príslušný orgán bol určený:

a)	pôsobí ako jednotné kontaktné miesto pre všetky otázky súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia;

b)	zabezpečuje, aby boli žiadosti o sprístupnenie údajov podané subjektmi verejného sektora v prípade výnimočnej potreby podľa kapitoly V verejne prístupné online, a podporuje dobrovoľné dohody o zdieľaní údajov medzi orgánmi verejného sektora a držiteľmi údajov;

c)	každoročne informuje Komisiu o zamietnutiach oznámených podľa článku 4 ods. 2 a 8 a článku 5 ods. 11.

7. Členské štáty oznámia Komisii názvy príslušných orgánov a ich úlohy a právomoci a v príslušných prípadoch aj názov koordinátora údajov. Komisia vedie verejný register týchto orgánov.

8. Príslušné orgány musia byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia nestranné a nesmú byť pod vonkajším vplyvom, či už priamym alebo nepriamym, a nesmú požadovať ani prijímať pokyny týkajúce sa jednotlivých prípadov od iného orgánu verejnej moci alebo súkromnej strany.

9. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali dostatočné ľudské a technické zdroje a relevantné odborné znalosti na účinné plnenie svojich úloh v súlade s týmto nariadením.

10. Subjekty patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria do právomoci členského štátu, v ktorom sú usadené. Ak je subjekt usadený vo viac ako jednom členskom štáte, považuje sa za subjekt v právomoci členského štátu, v ktorom má hlavné miesto podnikateľskej činnosti, to znamená, v ktorom má ústredie alebo sídlo, z ktorého sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzkové riadenie.

11. Každý subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii a ktorý nie je usadený v Únii, určí právneho zástupcu v jednom z členských štátov.

12. Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí subjekt, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, právneho zástupcu, aby konal spolu s ním alebo v jeho mene vo všetkých otázkach, s ktorými sa na neho obrátia príslušné orgány. Uvedený právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia a ustanovenia, ktoré subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sprístupňujúci pripojené produkty alebo ponúkajúci služby v Únii prijal a zaviedol s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

13. Subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, sa považuje za subjekt podliehajúci právomoci členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Tým, že takýto subjekt určí právneho zástupcu, nie je dotknutá zodpovednosť takéhoto subjektu a žiadne právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť proti takémuto subjektu. Kým subjekt neurčí právneho zástupcu v súlade s týmto článkom, patrí v príslušných prípadoch na účely zabezpečenia uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia do právomoci všetkých členských štátov. Každý príslušný orgán môže vykonávať svoju právomoc, a to aj uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií, za predpokladu, že sa voči subjektu nevedie konanie o presadzovaní práva podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o rovnaké skutočnosti zo strany iného príslušného orgánu.

14. Príslušné orgány majú právomoc požadovať od používateľov, držiteľov údajov alebo príjemcov údajov, alebo ich právnych zástupcov, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, všetky informácie potrebné na overenie súladu s týmto nariadením. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu uvedenej úlohy a odôvodnené.

15. Ak príslušný orgán v jednom členskom štáte požiada o pomoc alebo prijatie opatrenia na presadzovanie príslušný orgán v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán po doručení takejto žiadosti bez zbytočného odkladu odpovie a v odpovedi podrobne uvedie opatrenia, ktoré sa prijali alebo ktoré sa plánujú prijať.

16. Príslušné orgány dodržiavajú zásady dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a chránia osobné údaje v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Všetky informácie vymieňané v rámci žiadosti o pomoc a poskytnuté podľa tohto článku sa používajú iba na účel, na ktorý boli vyžiadané.

Článok 49

Hodnotenie a preskúmanie

1. Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení posudzuje predovšetkým:

situácie, ktoré sa majú považovať za situácie výnimočnej potreby na účely článku 15 tohto nariadenia a uplatňovanie kapitoly V tohto nariadenia v praxi, najmä skúsenosti s uplatňovaním kapitoly V tohto nariadenia subjektmi verejného sektora, Komisiou, Európskou centrálnou bankou a orgánmi Únie; počet a výsledok konaní predložených príslušnému orgánu podľa článku 18 ods. 5 o uplatňovaní kapitoly V tohto nariadenia, ktoré oznámili príslušné orgány; vplyv iných povinností stanovených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve na účely splnenia žiadostí o prístup k informáciám; vplyv dobrovoľných mechanizmov zdieľania údajov, ako sú tie, ktoré zaviedli organizácie dátového altruizmu uznané podľa nariadenia (EÚ) 2022/868, na plnenie cieľov kapitoly V tohto nariadenia, ako aj úlohu osobných údajov v kontexte článku 15 tohto nariadenia vrátane vývoja technológií na zvyšovanie súkromia;

b)	vplyv tohto nariadenia na využívanie údajov v hospodárstve aj na inováciu údajov, postupy speňažovania údajov a služby sprostredkovania údajov, ako aj na zdieľanie údajov v rámci spoločných európskych dátových priestorov;

c)	dostupnosť a používanie rôznych kategórií a druhov údajov;

d)	vylúčenie určitých kategórií podnikov ako príjemcov podľa článku 5;

e)	absencia akéhokoľvek vplyvu na práva duševného vlastníctva;

vplyv na obchodné tajomstvá vrátane ochrany pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením, ako aj vplyv mechanizmu, ktorý držiteľovi údajov umožňuje zamietnuť žiadosť používateľa podľa článku 4 ods. 8 a článku 5 ods. 11, pričom sa v možnom rozsahu zohľadní akákoľvek revízia smernice (EÚ) 2016/943;

g)	či je zoznam neprijateľných zmluvných podmienok uvedený v článku 13 aktuálny vzhľadom na nové obchodné praktiky a rýchle tempo inovácie na trhu;

h)	zmeny zmluvných praktík poskytovateľov služieb spracúvania údajov a to, či vedú k dostatočnému súladu s článkom 25;

i)	zníženie poplatkov účtovaných poskytovateľmi služieb spracúvania údajov za proces presunu v súlade s postupným ukončením poplatkov za presun podľa článku 29;

j)	vzájomné pôsobenie tohto nariadenia s inými právnymi aktmi Únie, ktoré sú relevantné pre dátové hospodárstvo;

k)	predchádzanie nezákonnému prístupu orgánov verejnej moci k iným ako osobným údajom;

l)	účinnosť režimu presadzovania práva požadovaného podľa článku 37;

m)	vplyv tohto nariadenia na MSP s ohľadom na ich schopnosť inovovať a na dostupnosť služieb spracúvania údajov pre používateľov v Únii a zaťaženie v súvislosti s plnením nových povinností.

2. Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení sa posúdi vplyv článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35, najmä pokiaľ ide o cenotvorbu a rozmanitosť služieb spracúvania údajov ponúkaných v rámci Únie s osobitným zameraním na poskytovateľov z radov MSP.

3. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 1 a 2.

4. Komisia na základe správ uvedených v odsekoch 1 a 2 vo vhodných prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.

Článok 50

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 12. septembra 2025.

Povinnosť vyplývajúca z článku 3 ods. 1 sa uplatňuje na pripojené produkty a s nimi súvisiace služby uvedené na trh po 12. septembri 2026.

Kapitola III sa uplatňuje len v súvislosti s povinnosťami sprístupňovať údaje podľa práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie, ktoré nadobudli účinnosť po 12. septembri 2025.

Kapitola IV sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po 12. septembri 2025.

Kapitola IV sa uplatňuje od 12. septembra 2027 na zmluvy uzavreté do 12. septembra 2025 vrátane, a to za predpokladu, že:

a)	sú na dobu neurčitú alebo

b)	ich platnosť uplynie najmenej 10 rokov od 11. januára 2024.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 13. decembra 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

P. NAVARRO RÍOS

(1) Ú. v. EÚ C 402, 19.10.2022, s. 5.

(2) Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 18.

(3) Ú. v. EÚ C 375, 30.9.2022, s. 112.

(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 9. novembra 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. novembra 2023.

(5) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(9) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 118).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 181).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov) (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 1).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (Ú. v. EÚ L 136, 22.5.2019, s. 1).

(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1).

(33) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(35) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(37) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(38) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2854/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)

whereas

keyboard_tab Data Act 2023/2854 SK

Data Act 2023/2854 SK